Na otázky účastníkov seminára vo Vrútkach odpovedá p. Salvatore Tumino, kňaz zo sicílskej farnosti Ragusa.
.
1. OTÁZKA: Cítil som priame stretnutie s Ježišom. Je to silný zážitok a mám túžbu viesť bunku. Čo mám robiť?
ODPOVEĎ: Musí mať silný zážitok s Ježišom, lebo myslím si, že animovať bunku neznamená viesť bunku. Musí zažiť silno pána Ježiša. Musí sa modliť. Musí si prosiť o túto milosť od Pána. Možno, že to nie je ani taký zážitok, ani sa nejedná o citový zážitok, ale o zmenu života.
Ako pochopíme, že sme stretli pána Ježiša? Keď sa nám menia chute, keď niekedy to čo som robil, teraz už nerobím, to čo sa my predtým nepáčilo teraz som za to. Predovšetkým Ježiš nám hovorí: Keď milujeme bratov to je istota, že sme obrátený, keď milujeme nepriateľov je to znakom toho, že sme stretli Ježiša. Fakt, naozaj sa musíme do toho zasadiť, aby sa nám toto stalo. Pán nám chce dať silnú prítomnosť svojej lásky. Pán nemá také deti, ktoré uprednostňuje, alebo ešte lepšie, má takých, ktorých uprednostňuje. V š e t k ý ch.
Takže všetkým chce dať zažiť svoju lásku. Preto ho prosme a venujme mu čas v modlitbe. Je jedna taká matka rodiny, ktorá má viac detí a Pán jej dáva taký veľký dar. Každú noc ju zobudí tak na 30 minút, aby sa mohla pomodliť a ona je veľmi rada, lebo cez deň má toho veľa. Preto si prosme od Pána milosť stretnúť sa s ním a On nám ju dá.
2. OTÁZKA: Má páter skúsenosť ekumenickými bunkami, a čo by radil nám v tomto prostredí, zmiešaných manželstiev a rodín?
ODPOVEĎ: Veľa skúsenosti nemám, lebo u nás je 99% katolíkov. Ale napríklad v Miláno sú aj evanjelici. Ku nám niekedy prišiel nijaký brat evanjelik. My všetkých prijmeme, treba všetkých prijať. To čo sa vyžaduje od človeka je vzájomný rešpekt a otvorenosť voči Pánovi. Nemôžem nič viac povedať, lebo nemám s tým skúsenosť.
3. OTÁZKA: Musí animátor prejsť kurzom?
ODPOVEĎ: Všeobecným pravidlom je, že je veľmi dôležité prejsť kurzom, lebo cez kurz sa formujeme. Veľmi dôležitou vecou je, že predtým ako je animátor poverený animovať skupinku, musí sa vyformovať. Toto je aj taká metodológia Božieho slova. Napr. tiež ako pán Ježiš poveril apoštolov aby evanjelizovali celý svet, tiež ich najprv sformoval počas troch rokov.
My máme tento kurz, ktorý je metodológiou formácie. Niekedy sa u nás stalo, ale veľmi zriedkavo, že niekto sa nemohol zúčastniť na kurze, ale už veľa rokov chodil do bunky, takže veľmi dobre poznal systém buniek. Pre takého animátora sme organizovali taký mini kurz, kde sa stretli viacerí animátori a vysvetlili mu ako to treba robiť. To už záleží od kňaza ako to uskutoční. Ale všeobecné pravidlo je, že treba prejsť tým kurzom, lebo sa určite stretne s nijakými problémami. Čím viac je sformovaný, tým lepšie môže viesť druhých.
4. OTÁZKA: Ako je to, keď niekoho zavoláme do bunky zo susednej farnosti. Nie je to zasahovanie do života oviec z iného košiara, veď bunka je vždy podriadená kňazovi. Ktorému kňazovi má patriť tá ovečka, ktorú do bunky zavoláme?
ODPOVEĎ: Zaujímavá otázka. Treba to dobre objasniť. Všeobecné pravidlo: Nevolať do bunky ľudí , ktorí sú už zaradený do iných spoločenstiev. Nemôžeme to robiť ako ten rybár, ktorý šiel loviť ryby a namiesto toho aby hodil udicu do vody, hodil ju do lode kde už boli nachytané ryby. Takže my musíme loviť ryby ktoré sú v mori, a nie tie ktoré sú ulovené. To je všeobecné pravidlo.
Ale, ak je nejaká ryba v mori, dôležité je aby sme ju chytili. Nemôžeme povedať, čo ma je do toho? Tá ryba nie je moja. Ryba je Ježišova. Takže pravidlo je toto: Ak je nejaký človek, ktorý nepatrí do mojej farnosti, ale je môj kolega z práce, pracujeme stále spolu, tak ja sa najprv modlím zaňho , potom mu slúžim, potom ohlasujem Ježiša, pomôžem mu prekonať ťažkosti, modlíme sa spolu, a nakoniec keď ho mám niekam pozvať, nemôžem ho poslať na iné miesto musím si ho zobrať so sebou. Môže sa stať, že ten človek ani nevie, že do ktorej farnosti patrí, kto je jeho kňaz. V takomto prípade je dôležitejšie aby poznal Ježiša, tak ho zoberiem do svojej farnosti, do svojej bunky a On začne žiť s Pánom. Možno potom keď spozná Ježiša a bude s ním žiť, okrem toho, že bude chodiť do bunky, môže ísť do svojej farnosti a môže byť kňazovi k dispozícii, môže mu pomáhať.
Takže pravidlo je toto: Kto už je zaradený do iného spoločenstva netreba ho volať do bunky. Iba v tom prípade, keby on sám chcel, keby ma poprosil o pomoc, tak vtedy áno. Ale kto nepozná Ježiša, toho treba evanjelizovať, treba mu pomôcť zaradiť sa do cirkvi. Nevadí kde.
5. OTÁZKA : Môžeme navštevovať dve spoločenstvá dve bunky?
ODPOVEĎ: Nemôžeme chodiť do dvoch buniek. Nie je možné chodiť raz do jednej a raz do druhej bunky.
Jedna sa my nepáči tak idem skúsiť do druhej. Je dôležité aby človek ostával v jednej bunke. Len vtedy, ak by boli dôležité dôvody aby zmenil bunku. Po rozhovore s kňazom, alebo animátorom je jasné, že môže byť preradený do inej bunky. Keď vymení bunku, tak už nepatrí do tej, v ktorej bol predtým zaradený, takže nie je vo dvoch súčasne.
6. OTÁZKA: Názor pátra na Jehovistov, postoj k ním a spolužitie s nimi v rodinách?
ODPOVEĎ: Problém Svedkov Jehovových je veľmi vážny, lebo oni majú veľmi podrobnú evanjelizáciu, kapilárnu a bohužiaľ prinášajú veľa neporiadku. Nie sú kresťania. S Jehovistami sa nedá robiť ekumenizmus, lebo neveria božstvo Ježiša Krista, neveria trojjedinosť Boha, takže nemôžme mať s nimi ekumenický vzťah. To je vážny problém. Myslím si, že aby sa vyriešil problém s Jehovistami jediné východisko je evanjelizovať, toto je preventívna metóda. Napr. v našej diecéze ma pán biskup poveril, aby sme chodili na také misie a evanjelizovali po dvoch v každej farnosti. To je dôležité. Mnohí ľudia nepríjmu evanjelium, lebo nikto im ho nepriniesol. Toto dáme trošku do zátvorky. Chcem Vám vysvetliť ako sa to robí. Kňaz je o tom informovaný a súhlasí s tým, že bude taká misia a poinformuje všetky rodiny vo farnosti, že bude táto misia. Počas tejto misie je stála adorácia a laici po dvoch chodia po domoch, zvyčajne počas jedného týždňa alebo osem dní. Je to taká 10 – 15 minútová návšteva . Je to charizmatické ohlasovanie. Hovorí sa predovšetkým o láske Božej, o osobnom svedectve, a ak ľudia v tejto domácnosti majú nijaký mimoriadny problém, tak samozrejme ich vypočujú a hneď sa ide k modlitbe a je to veľká milosť. Veľa ľudí už malo s týmto skúsenosť. Mnoho ľudí si vďaka takejto evanjelizácie uvedomilo, že napr. nesmú púšťať do domov Jehovistov, keď prídu. Myslím, že treba použiť všetky metodológie pre evanjelizáciu, aby sme ubránili Boží ľud od týchto útokov. Lebo vedzte, že ak pôjde nijaký Jehovista k nijakej rodine akože ich evanjelizovať, tak tá rodina bude mať problémy. To je skutočnosť. Takže treba sa za Jehovistov modliť, a o tomto probléme treba hovoriť ľuďom všade. Treba povedať aby nepúšťali Jehovistov, lebo ich cieľom je zmeniť katolícku cirkev. Zničiť kresťanskú vieru. Ich Biblia nie je taká ako naša, vôbec nie. Oni hovoria, že je rovnaká. Takže treba sa brániť. Osobne ja by som mal milovať toho človeka, ale musím úplne odmietať to učenie ktoré my predkladá, lebo je v protiklade s našou Bibliou, čiže s pravou vierou. Myslím si, že najlepší spôsob je, veľa sa modliť a evanjelizovať.
7. OTÁZKA: Máte u Vás detské bunky, resp. chodia aj deti do bunky a čo tam robia napr. počas kázne?
Myslím malé deti.
ODPOVEĎ: Máme jednu detskú bunku a animátormi sú Roberto a Grasiela. Je to nádherná bunka, najsilnejšia. Je ich asi 32. A teraz keď sa vrátime budeme musieť ich rozdeliť. Majú rôzny vek. Od 5 do 13 rokov. Katka tiež chodila do tej bunky. Ona pomáhala Robertovi a Grasiele animovať. Je to veľmi pekná bunka. Včera večer sme sa o nich rozprávali. Deti veľmi veľa spievajú a všetci majú nejakú úlohu. Malé deti ktoré nevedia čítať rozdávajú lístky s kázňou. Tie ktoré už vedia čítať, tak čítajú z kázne a tie väčšie ktoré už k tomu rozumejú tie komentujú a tie staršie pomáhajú moderovať celé. Deti nikdy nemajú problém s modlitbou. Všetci sa chcú modliť, všetci sa chcú zdieľať, veľa evanjelizujú a celé toto stretnutie je popreplietané s piesňami s tými gestami všelijakými. Roberto má takú techniku, keď ich vidí sa hniezdiť na stoličkách, hneď povie pesničku, Oni sa trošku unavia , potom si sadnú a vedia aj posedieť. Dávajú pozor. To je metodológia pre deti. Oni nevydržia dlho sedieť a dávať si pozor.
Máme napr. bunky dospievajúcich od 16 – 17 rokov, ktorí najprv boli v detských bunkách. Začali ako deti. Teraz vyrástli a je to pre nás veľkým požehnaním. Aj tu my povedali, že máte detskú bunku, že ich má Mária a je to veľmi pekná bunka. Sú to vlastne deti rodičov, ktoré chodia do buniek. Roberto mi hovorí, že 50% je takých, ktorých rodičia nechodia do buniek, ale prišli tam vďaka svojím kamarátom. Je to veľmi pekné, lebo oni začnú spontánne sa modliť. A stretnú Pána v takej jednoduchosti. Aleluja!
8. OTÁZKA: Bunkový systém vedený iným kňazom ako ku ktorému patrím vo farnosti. Kto je mojím kňazom ?
ODPOVEĎ: Takže tu je asi problém takého človeka, ktorý sa zaradil do inej farnosti. Možno, že predtým nechodil do nijakého spoločenstva a bol pozvaný do bunky. Na to nie je nejaké všeobecné pravidlo, také osobné pravidlo musíme vymyslieť. Jasné je, že tvojou farnosťou ostane Martin. V bunkách si zaradený v inej časti, tu nie sú pravidlá, to čo cítiš v srdci by si mal nasledovať. Ak si učil náboženstvo v tej farnosti tak jasné, že pokračuješ učiť náboženstvo. Zodpovedný za náboženstvo je kňaz z tvojej farnosti. Ak si napr. viedol miništrantov v tvojej farnosti, tak samozrejme pokračuješ, ale čo sa týka tvojho duchovného vedenia, to je taká osobná vec. Nikto Ti nemá hovoriť kto je tvojím duchovným otcom. To môže byť tvoj kňaz, to môže byť otec Marian, to môže byť hocijaký iný kňaz. Osobné vedenie to je úplne slobodná záležitosť človeka. V tom sa cíť celkom slobodne. Čo sa týka vodcu za zodpovednosť je jasné ak máte vo farnosti nijaké stretnutie miništrantov, Ty si zato zodpovedný, tak musíš referovať kňazovi vo farnosti.
9. OTÁZKA: Ak relatívne novej farnosti už existujú dve tri spoločenstvá, napr. modlitbové spoločenstvá bez kňaza. Či ich zaradiť do bunkového systému alebo nie?
ODPOVEĎ: V tomto prípade zase nie sú žiadne pravidlá. Ja Vám môžem povedať to, čo si myslím. Na toto treba mať také posúdenie od kňaza. Kňaz môže mať nEjakú víziu a môže sa s ňou podeliť s tými čo chodia do tých spoločenstiev. On si myslí, že by to bolo správne, a tí ľudia s tým súhlasia, môžu z nich sa stať bunky. Tuná neplatia žiadne pravidlá. Záleží od kňaza, a od tých ľudí, ktorí tam chodia. Predovšetkým na začiatku.
10. OTÁZKA: Ak pozveme do bunky členov inej cirkvi ako napr. evanjelikov. Ako treba postupovať, čo im konkrétne môžeme ponúknuť?
ODPOVEĎ: Ako som už povedal pred tým, nemám veľa skúsenosti ekumenickým hnutím. Ale myslím, že ich môžeme pozvať. Môžeme im ponúknuť dar modlitby, dar našej lásky a tu tiež treba nechať sa viesť Pánom. A treba o tom informovať aj kňaza, lebo v týchto prípadoch je treba aby kňaz mal lepší prehľad. Treba byť otvorený, pokojný ale aj vyvážený. Myslím si, že v tomto by mal kňaz pomôcť.
11. OTÁZKA: Nakoľko je vhodné, aby členovia bunky upozornili na veľkú alebo väčšiu chybu animátora?
ODPOVEĎ: Slovo Božie hovorí, že máme s láskou napomínať. Poviem Vám, že aké by mohli byť chyby v tejto oblasti. Napr. animátor má nejaký problém a v tom období je trošku nervózny. Všetci si to všimnú a rozprávajú sa o tom medzi sebou a nikto mu to nepovie. To je chyba. Je dobré, teda ja Vám radím, aby ste sa nerozprávali medzi sebou, ale išli za ním osobne a povedzte mu to. Treba mu to povedať s láskou. Taká priezračnosť, taká čistota človeka je veľmi dôležitá vec kresťanskom živote. Je chybou rozprávať sa o človekovi za chrbtom. Je tiež pomýlené obviniť ho verejne, napr. keď sa všetci stretneme a vtedy mu to povedať. Môžeme si jedného vybrať z nás a jeho poslať za ním, aby mu to povedal osobne. Vždy mu to treba povedať s láskou .Napr. počúvaj mne sa zdá, že v poslednom čase si nejak nervózny. Môžem Ti nejako pomôcť? Čo môžem urobiť aby som Ti pomohol ? Toto je napomínanie s láskou. Animátor z toho bude mať dokonca radosť. Nesmieme mať strach povedať pravdu, ale musíme to povedať s láskou. Zmena a s láskou.
Dve chyby sú: Nepovedať pravdu, alebo povedať pravdu s hnevom. Takže musíme povedať pravdu, ale s láskou. Až potom, keď sme sa pomodlili, a keď sme si zo srdca odstránili hnev. Lebo ak sa na niekoho hnevám a niekoho napomínam, tak ho napomínam s hnevom. Takže najprv sa musím pomodliť a budem mať v srdci pokoj musím ho napomínať. Aj keď my je to ťažké, musím to povedať. To je prejav lásky. Môžem mu to povedať: Pozri, ja som si to všimol. Ale musím to povedať s láskou. Môžem mu povedať, ak chceš môžem Ti pomôcť.
List Hebrejom 12/ 11
Pravda, každá výchova detí sa v tej chviíi nezdá radostná, ale krušná. Neskôr však prináša tým, ktorých vycvičila, ovocie pokoja a spravodlivosti. Keď nás niekto napomína, zdá sa , že sme z toho smutný. Je to vždy tak, ale potom nám to prinesie pokoj. Aj nás to uzdraví. Nesmieme sa báť napomínať. Ak to napomenutie je vnuknuté z lásky. Ak nijaká mamička napomína syna tiež je smutná, ale vie, že to musí urobiť. Určite to urobí s láskou . Možno bude trpieť viac ako to dieťa, ale musí to urobiť. Aj my musíme napomínať, ale s láskou. Ale aj ten druhý bude trpieť, ale potom bude mať veľa pokoja. Aleluja! Aleluja!
12. OTÁZKA: Čo ak sa vyskytnú problémy v smerovaní bunky?
ODPOVEĎ: Je to veľmi vážne, tak sa to môže prediskutovať aj s kňazom. Takéto niečo sa málokedy stáva, a bude veľmi ťažko odpovedať. Poviem Vám iba jednu vec, že do istej miery ako rozlíšenie tejto situácie je aj na kňazovi. Lebo kňaz má víziu určitého spoločenstva a Pán mu dáva veľký dar na to, aby videl tú víziu jasne, takže on musí stále prehodnocovať, kam a akým smerom sa má v jeho spoločenstve pohybovať. Jasné, že sI musí nechať poradiť od druhých, čo sa pohybujú okolo neho. Keďže spoločenstvo je živá skutočnosť, nikdy to nebude tak, že to bude dokonalé a úplne sformované. Bude stále vo formácií. Nikdy nebude môcť povedať, a teraz je to tak ako sme si to predstavovali. Od teraz už nebudeme mať problémy. Bude tam stále veľa problémov, ktoré sa budú musieť postupne riešiť. V tomto konkrétnom prípade neviem dať odpoveď, ale myslím si, že je to na kňazovi aby videl. Napr. spiritualita tej druhej komunity môže prinášať ovocie alebo skôr môže narobiť zla. Tu nie sú nijaké všeobecné pravidlá. Tu je život, teda pomaličky treba skúmať podľa ovocia. Treba pochopiť a pomáhať si navzájom. Napr. Vám radím veľmi sa modliť, často sa rozprávať a radiť sa s kňazom. Lebo veľakrát kňaz musí urobiť dôležité rozhodnutia, a to čo Vy môžete urobiť je podporovať ho modlitbou a aj mu povedať ako sa to vám zdá. To je dôležité. Bez strachu v takej úprimnosti. Nakoniec on sa musí rozhodnúť ako to urobí. Ak vy otvoríte vaše srdcia, tak on vás bude môcť lepšie pochopiť.
13. OTÁZKA: Ako založiť bunkovú farnosť?
ODPOVEĎ: Ja som mal stretnutie s kňazmi, a toto som sa im pokúsil vysvetliť. Je jasné, že kňazi musia robiť oveľa viac vecí ako vy, ale chcem vám to tak načrtnúť, aby aj vy ste mohli vedieť trochu viac. Aby kňaz mohol začať takúto skúsenosť musí aj on veľa sa modliť, a potom musí pomôcť celej farnosti sa dostať do stavu modlitby. Musí zaviesť každodennú adoráciu. My napr. v Ragúze máme jedenásť hodinovú adoráciu denne po turnusoch. Potom musí dobre poznať tento systém buniek, a veľmi dobrou pomôckou je ísť do farnosti kde už bunky sú. Aby sa pozrel ako to je. Zúčastnil sa na nejakej bunke. Vy máte napr. to šťastie, že v Martine sú bunky. Takže vám môžu pomôcť v praxi títo severania, aby ste videli ako to je. Kňaz musí mať veľmi jasnú myšlienku ohľadom tohto. Myšlienky sú tým jasnejšie čím viac vidíme ako to je. Potom sa musí veľa hovoriť o evanjelizácií, lebo bunky sú evanjelizačné. Potom možno aj vo farnosti začať rozprávať konkrétne o tom systéme buniek, napr. skupinke pravdepodobne budúcich animátorov a po nejakom čase aj urobiť kurz pre nich. Kurz animátorov s touto príručkou. Ale ja vám radím, aby ste prvýkrát nerobili sami kurz. Aby ste si nechali pomôcť od ľudí ktorí už majú skúsenosť s bunkami, lebo v tejto príručke je také zhrnutie. To len tak Vám hovorím ako si myslím, že napr. skúsenosť čo majú teraz v Martine na severe cez bunky to by Vám mohlo pomôcť začať s bunkami vo farnosti. Napr. Ja som bol v Ragúze celý rok, kým som začal s bunkami. Po tomto kurze najprv vzniknú také provizórne bunky potom už také definitívne. To sú také veľmi schematické veci. Ale radím Vám, ak Váš kňaz nie je prítomný na tomto kurze, tak by bolo dobré keby sa kontaktoval s otcom Mariánom, to by bolo ideálne, lebo to musí byť taká vzájomná pomoc. Ja som si tiež rok nechal pomáhať od druhých kňazov, lebo som nevedel a chcel som tomu dobre porozumieť ešte pred tým ako začnem. Kňaz z Milána mi v tom rok pomáhal. Ja od roku 1988 poznám túto skutočnosť, takže jasné, že ja pomáham druhým, lebo už mám s ňou skúsenosť. Ale na začiatku treba mať pokoru a nechať si pomôcť, a potom mať ochotu pomáhať druhým.
14. OTÁZKA: Majú animátori detskej bunky svoju vlastnú bunku ?
ODPOVEĎ: Roberto a Grasiela sú animátormi v jednej bunke a okrem toho, že sú animátormi v detskej bunke a sú aj členmi v inej bunke. To sú také špeciálne veci by som povedal. Oni chodia do jednej bunky a vedú detskú bunku.
15. OTÁZKA: Som kňaz. Kedy spoznám, že je na čase, alebo že je príhodný okamih, osloviť farníkov s tým, že vytvoríme prvú bunku ?
ODPOVEĎ: Je to ťažká otázka, lebo na to nie sú pravidlá. Treba si prosiť od Pána taký dar rozlišovania. Ako sme si istí, že prišla jar ? U nás sú také znaky, že prídu lastovičky, príroda sa zobúdza, aj teplota je lepšia. Takže je veľa znakov toho, že prišla jar. Takže v rozpoznaní tejto situácie, tejto vhodnej chvíle, treba pripraviť tých mladých, najprv hovoriť o adorácii a treba, aby farnosť začala konkrétne s adoráciou. Súčasne budem hovoriť o evanjelizácii. Môžem hovoriť o Evangelii nuntiandi alebo Redemptoris misio. Treba tých mladých zapáliť, že treba evanjelizovať, že to je to základné, že kresťan nemôže neevanjelizovať. To sa stane takou myšlienkou, že potom môžeme rozprávať o procese evanjelizácie vlastne všetkým, a to je už spôsob ako pripraviť cestu. Súčasne, ak už je nejaká skupinka, čo vidíš, že ti je bližšia, tak o nich sa trochu viac staráš, formuješ ich. Môžeš im povedať: „Raz do týždňa sa stretneme.“ A môžeš urobiť také stretnutie ako bunka. Z chvál, zdieľania, kázne, príhovorná modlitba, modlitba za uzdravenie a môžeš začať s tou skupinkou toto zažívať. Súčasne môže táto skupinka rásť, nielen ako v čísle – v kvantite, ale v kvalite. A ak by to bolo také, že by si videl, že to prináša ovocie, môžeš rozmýšľať urobiť kurz pre animátorov. Možno by ti mohol niekto pomôcť, napr. z Martina, keď už má skúsenosť. Na začiatku je veľmi dôležité, aby bola jasná myšlienka tohto systému. A je dobré hovoriť celej farnosti o tom čo si videl, zažil, čo si o tom myslíš, byť taký otvorený voči nim. Napríklad niekoho z mladých môžeš poslať do Martina, na nejakú bunku, ako návšteva. Týmto sa vlastne formujeme, a také očakávanie novoty. Keď už začínajú byť potom ľudia takí 15-ti-20-ti, ktorí už s tebou spolupracujú a sú aj nadšení, tak môžeš urobiť kurz a po kurze také provizórne skupinky. A vlastne tie skupinky sú formované z tých ako keby budúcich animátorov, a možno nejaké obdobie nepozývajú niekoho nového medzi seba, napr. pár mesiacov a potom sa otvoria voči celej farnosti. Zvyčajne sa to tak robí, že sa povie, že máme tu takú novú skúsenosť vo farnosti. Kto by sa chcel prísť pozrieť, nech sa páči. A ak napríklad 60-ti ľudia z farnosti, že by boli zvedaví na túto skúsenosť a ešte tých 20, ktorí prešli kurzom – to je hneď 80 ľudí. Tak napríklad z toho by mohlo byť 8 buniek po 10 ľudí. Bol by tam animátor, ľudia, ktorí prešli kurzom + tí ostatní a tak by to potom pokračovalo.
Mne trvalo rok, aby som začal s bunkami. Rok iba príprava, modlitba, formácia, dobre to pochopiť ako to mám byť, čítať si dobre príručku. Dôležité je mať také jasné myšlienky o tomto systéme. Toto potrebuje čas, treba však začať kráčať. Nepripraví sa to však samé. Musíš začať pracovať, musíš sa modliť, začať s adoráciou vo farnosti, formovať malú skupinku, alebo ich pošleš na kurz, alebo do bunky ako návštevníkov. A keď sa ti už zdá taká príhodná chvíľa, nie je však na to pravidlo, tak môžeš urobiť kurz z niekým, kto už má skúsenosť. Napríklad ako títo z Martina.