Chcem Vám porozprávať čo sa Nám stalo v Ragúza 8.decembra 1997. Počas jedného stretnutia rozprával som sa s jedným dievčaťom. Bolo to také veľmi zvláštne stretnutie.
Lebo sme cítili, že sa niečo bude diať. Ja som sa jej pýtal: Čo si myslíš, že sa stane?
Ona povedala: Viem, že sa niečo stane, ale neviem čo. Cítim to tak, že sa tu bude niečo diať.
Bol už posledný deň duchovného cvičenia 8. decembra, sviatok Nepoškvrneného počatia Panny Márie. Rozprávali sme sa o Pánovi s jedným dievčaťom a silne sme pocítili prítomnosť Ducha Svätého. Až tak silno, že sme už nemohli viac povedať. Tak sme si zavreli oči a začali sme sa a modliť. Boli sme v mojej izbe, lebo ja som mal trochu horúčku a prišiel do tej izby jeden mladý chlapec, ktorý mi doniesol čaj. Povedal som mu, poď sem Henrich. Budeš sa s nami modliť! Chytili sme sa za ruky a On tiež cítil silnú prítomnosť Pána. Modlili sme sa. Mali sme veľkú radosť. Bolo to neuveriteľné. Potom prišli dve dievčatá nás zavolať na obed, lebo to bolo o jednej na obed. Prišli sa vlastne informovať či ja idem na obed alebo nie. Tak som ich zavolal: Poďte sem! Aj s nimi sme sa chytili za ruky a začali sme sa modliť. Medzičasom prišiel Džanny aj On sa začal s nami modliť, a mali sme veľkú radosť. Už sme nevedeli čo povedať Pánovi, už sme len ďakovali. Hovorili sme mu Pane už ani nevieme za čo Ti máme ďakovať. Mali sme obrovskú radosť. Medzičasom prišli ďalší ľudia, a za pól hodiny nás bolo 26 v tej izbe. Mali sme obrovskú radosť. Začali sme sa smiať tak ako keď niekto je opitý.
Jedna pani tam zdôrazňovala, ale mi nie sme opití. Modlili sme sa, spievali a potom sme povedali, nemôžeme o tom mlčať čo sme videli a zažili. Pán nám cez Džannyho dal slovo. My nemôžme mlčať o tom čo sme videli a počuli. Bol to nádherný zážitok. Polovica tých ľudí, čo boli na duchovnom cvičení v ten deň nejedli, lebo kvôli tomu meškali na obed. Bolo to u Jezuitov, ktorí mali na starosť kuchyňu a pýtali sa: Kde sú Tí ľudia? Už je čas, aby prišli na obed. Enriko, ten čo prišiel ako tretí do tejto spoločnosti, jeho žena nešla s ním, pozerala sa na hodinky a hľadala ho. On je hrozne rád, keď sa neprišiel najesť musel sa stať nejaký zázrak. Toto sa ešte nikdy nestalo, že by on neprišiel, keď treba jesť. Ona si preto bola taká istá, že sa stalo niečo vážne. Takže od trištvrte na jednu do tretej hodiny sme sa modlili a spievali si. A mali sme veľkú radosť. O tretej sme ukončili modlitbu, ja som si ľahol, a mal som obrovskú radosť a pokoj. O štvrtej prišiel jeden manželský pár, ktorí sa nezúčastnili duchovných cvičení, len náhodou prišli za mnou. Ja som sa ich pýtal: Kvôli čomu ste prišli?
Oni odpovedali: O tretej sme cítili, že máme sem prísť. Tak som im porozprával čo sa stalo. Modlili sme sa , a aj Oni cítili obrovskú radosť. Všetci sme si kľakli, a bol to nádherný zážitok. Potom Oni odišli. Potom som zavolal Enrika, toho čo my ten čaj doniesol. Povedal som: Enriko poď sem! Ako sa máš? On my povedal: Mám obrovskú radosť, veľký pokoj, ale cítim, že sa my niečo stane. Tam bola posteľ v mojej izbe, tak som povedal: Tu si pekne sadni, možno, že Ti Pán Boh chce dať odpočinok v Duchu Svätom. Teraz Ti poviem čo to je.
To je taký zvláštny odpočinok, keď človek cíti veľký pokoj, velikánsku radosť aj fyzicky po celom tele. Počuje všetko, ale ako keby fyzicky zažil lásku Božiu. Tak som povedal. Teraz sa budeme modliť. Tak som sa trochu modlil za Enrika a Enriko si ľahol a vlastne vošiel do odpočinku v Duchu Svätom. Po dvadsiatych minútach vstal a povedal: Cítim veľký pokoj. Teraz už mi je veľmi dobre a vyšiel von z izby. Ja som išiel za ním, vonku bolo jedno dievča.
A tak som jej povedal. Poď sem Silvána. Silvána je sestra Roberta. Tak som ju zavolal, Ona prišla a spýtal som sa jej: Ako sa máš? Ona povedala: Keď ste sa vy modlili v tej izbe, ja som sa tiež modlila v kaplnke a po prvýkrát som zažila, že Boh ma skutočne miluje. Cítila som Božiu lásku. Bola to pre mňa veľká radosť. Tak som sa len modlila, modlila a modlila. Teraz sa trochu bojím. Ja som sa jej spýtal: Prečo? Lebo sa mi zdá, že som celá taká zoslabnutá. Tak som jej povedal: Možno, že Ti Pán chce dať odpočinok v Duchu Svätom. Ona povedala: Nie- nie Ja sa toho bojím. Ja som jej povedal: Ty vieš vôbec o čo ide? To ako keby si mala špinavú vreckovku a dáš ju do vody, preperie a vyberieš von a vreckovka je čistá. Potom sa upokojila a tak som sa modlil za ňu, a mala veľký pokoj. Ja som vyšiel von a vonku bol jej manžel aj s deťmi. Deti sa ma pýtali: Kde je mamička? Bola tu pred chvíľkou. Kam išla ? Ja som si myslel, že deti tomu asi nebudú rozumieť, ale jej muž by to mohol pochopiť. Tak som mu povedal: Oddychuje!
Džordža hovorí deťom, mamička si oddychuje trošku. Deti sa tomu čudovali, o pól šiestej večer oddychuje? A otec hovorí, na tom vôbec nezáleží. Oddychuje a dosť. Asi po piatich minútach sa prebrala z toho spánku a som sa jej spýtal: Ako sa máš? Výborne!!!
O siedmej večer sa začala svätá omša. Zaspievali sme prvú pieseň a potom druhú pieseň. Ešte pred svätou omšou sme sa začali smiať. Mali sme veľkú radosť. Takú veľkú radosť, že fakt sa zdalo keby sme boli opitý. Pól hodinu sme sa smiali, nielen sme sa smiali, ale hrozne nám bolo teplo. Všetci sa začali vyzliekať, že aké teplo je tu. Potom začala svätá omša o pól ôsmej. Prvé čítanie, druhé čítanie a evanjelium. V tom začala kázeň a ja som hovoril, viete dnes je 8. decembra a 30. novembra sa vlastne začal liturgický rok venovanej Duchu Svätému. Ja som bol vtedy na námestí Sv. Petra, keď Sv. Otec vyhlásil tento rok. A dneska je to vlastne deviaty deň odkedy sa začal tento rok Ducha Svätého. Povedal som: Dnes nám Pán Boh chcel dať takýto dar. Takého silného vyliatia Ducha Svätého. A začal som im rozprávať čo sa vlastne stalo poobede, lebo nie všetci boli v tej izbe keď sme sa tam modlili. Začal som im rozprávať čo sa stalo, ako sa to prebiehalo, a keď som rozprával o Silváne, keď vošla do odpočinku Ducha Svätého, zastavil som sa a nemohol ďalej rozprávať. Lebo som cítil prítomnosť Ducha Svätého. Veľmi silnú prítomnosť v celej kaplnke. Tak už som nemohol nič viac povedať. Necítil som to ja, ale všetci. Všetci zavreli oči. Ja som povedal: Ne strachujte sa, lebo Pán nám chcel dať tento veľký dar svojej prítomnosti. A veľa ľudí z nich vošlo do odpočinku Ducha Svätého. Potom som ja za niektorých modlil a takých 80% ľudí čo tam boli prežili tento odpočinok. Ja som sa pozeral na toto zhromaždenie a bolo to veľmi pekné vidieť ako odpočívajú. Bol tam velikánsky pokoj. Tak som sa na nich pozeral a cítil som veľký pokoj a potom to prišlo aj na mňa. Ešte pred tým ako som sa vystrel na zemi stačil som povedať: Nebojte sa! Aj ja som cítil veľký pokoj. Cítil som keby Pán Boh držal ruku nad mnou keď ležal na zemi. Nič som nevidel. Bolo my veľmi dobre. Prežíval som obrovský pokoj. Cítil som ako keby Pán chcel zjaviť svoju moc v tej chvíli. Tak som si to predstavoval ako keď Sv. Pavol spadol z koňa. Ostal som tam takto, počul som piesne. Mne sa zdalo, že to trvalo tak 4-5 minút. Na druhý deň my povedali, že to trvalo viac ako pol hodinu. Tak ako keď niekto vojde do večnosti. Čas tam neplynie. Potom som sa postavil a pozeral som sa na všetkých. Všetci so zavretými očami. Pýtal som sa sám seba: Ako mám pokračovať vo svätej omši? Ako my prišla táto myšlienka na um, v tej istej chvíli všetci otvorili oči. Bolo to neuveriteľné. Zdalo sa my, akoby Pán Boh ako dirigent orchestra všetko riadi. Otvoril som tak náhodou Misál a bola tam modlitba za cirkev.
V prefácií bolo takto napísané. Viac menej to tam malo takýto význam: Pane Ty, ktorý dávaš svojho ducha tvojmu ľudu zhromaždenému v tvojom mene....... atď.
Bolo to pre mňa neuveriteľné. To bolo vlastne vysvetlením toho čo sa nám stalo. Potom sme pokračovali vo sv. omši. Modlili sme sa za Sv. Otca, za nášho pána biskupa . Skončili sme sv. omšu po troch hodinách. Ale nám sa to zdalo, že to bolo krátke, lebo ten čas tak rýchlo prešiel. Pán nám na konci povedal jedno slovo. Vráťte sa domov a porozprávajte všetkým čo ste počuli a videli. Tak sme išli domov. Ja som išiel domov takými dvomi dievčatami, ktoré boli u nás na návšteve. Začali sme jesť a stále sme sa smiali. Moja mama a teta a ostatná rodina sa pýtali ako bolo na duchovnom cvičení? Mi sme povedali, že výborne a zase sme sa smiali. Keď sme sa najedli, porozprávali sme čo sa nám stalo. A moja mama v takej jednoduchosti sa spýtala: Nám by sa to nemohlo stať? Moja sestra ju hneď zrušila, to nie nato je celá príprava. A ja hovorím: Aká príprava? Tak sme sa postavili za nich a modlili sme sa za ne. Moja teta začala plakať a moja sestra tiež a moja mama prežila silnú prítomnosť Pánovu.
Potom sme si ľahli, už bola noc. Na druhý deň ráno prišla moja mama do mojej izby a ja som sa jej spýtal. Ako sa cítiš? Ona povedala: Mám veľa radosti. Tak som sa znova za ňu modlil a po chvíli modlitby po niekoľkých sekundách sa zo dvihla a mala velikánsky pokoj. Potom som išiel na druhé poschodie, bola tam moja sestra a pýtala sama: Ako bolo na duchovných cvičeniach? Ja som povedal výborne. Začal som jej rozprávať, a ona povedala: Je škoda, že som tam nebola aj ja. Ja som povedal, neboj sa. Začal som sa modliť za ňu a potom my povedala, že Pán ju počas niekoľkých minút uzdravil zo všetkých zranení čo mala vo svojom živote. A odpustila všetkým ľuďom čo jej v živote ublížili. Potom čo sa stalo toto uzdravenie ona tiež dostala odpočinok v Duchu Svätom. Po niekoľkých sekundách sa zdvihla a povedala, je my výborne. Potom prišiel môj ujo aj on povedal, že aj ja chcem aby ste sa za mňa modlili. Tak sme sa modlili aj za neho. Aj on cítil veľa radosti. Medzi tým my zavolala jedna pani, ktorá sa tiež zúčastnila na tomto duchovnom cvičení, ale mala taký problém.
Ona bola ako organizátorka, tak ako tu je Jožko. Keď sme v ten deň polovica ľudí neprišli na obed, tak ona sa trochu nahnevala. A keď už bola taká nahnevaná nemohla tak vychutnať takýchto duchovných zážitkov. Ja som sa jej snažil vysvetliť, že to nebolo také čo sme si mi naplánovali, ale ona bola príliš nahnevaná nato aby to pochopila. Dokonca aj zo svätej omše odišla. Na druhý deň ráno my zavolala a povedala. Dnes v noci som sa modlila a pochopila som, že som sa mýlila, preto Ťa prosím o odpustenie. Ja som povedal: Neboj sa! A ona povedala, je škoda, že my ušla taká príležitosť. Ale, keďže sme sa deň predtým spolu rozprávali a Pán nám dal takýto úryvok. Rozpamätaj sa na ten úryvok čo nám dal Pán včera. To je práve pre Teba.
Izaiáš 56,1: „Poďme,“ vravia si „ prinesiem víno, opime sa tuhým nápojom, aj zajtra bude ako dnes, deň veľmi pekný!“
Takže zajtra bude ako dnes. Ja som jej hovoril: Neboj sa aj dnes sa to môže stať. Tak sme sa modlili cez telefón a ona pocítila veľký pokoj a začala všetkých evanjelizovať. Napr. pomyslite si, že ona to rozprávala jednej svojej priateľke a priateľka to porozprávala svojmu manželovi a iba z toho, že on to počul dostal tiež odpočinok v Ducha Svätom. Bolo to ozaj neuveriteľné. Od tej chvíle sa začalo také veľké dobrodružstvo. Potom na druhý deň som musel ísť do Ríma a tak som si myslel hneď ja chcem evanjelizovať. Na stanici Termini v Ríme som stretol takých dvoch chudákov, ktorí sú tam stále na stanici, tak som sa modlil za nich a bolo to veľmi pekné. Ako som sa tak za nich modlil, jeden taký veľmi dobre oblečený pán sa na mňa pozeral. Tak som sa k nemu priblížil a on sa ma spýtal či viem po anglicky. Ja som povedal nie. On vedel tak trošku po taliansky. Bol to taký obchodný agent z Londýna, ktorý chodil po celom svete. Spýtal sa ma: Vy ste katolícky kňaz? Povedal som: Áno.
On sa ma spýtal: Hovoríte o Ježišovi keď chodíte po svete?
Ja som sa ho spýtal tiež: Hovoríte o Ježišovi keď chodíte po svete?
On my odpovedal: Nie Ja som mu povedal: Musíte hovoriť o Ježišovi, a musíte otvoriť srdce Ježišovi. Musíte sa obrátiť.
On sa ma spýtal: Ako to mám urobiť? Najprv sa musíte vyspovedať. Musíte sa vyspovedať z toho hriechu.
Povedal som mu hriech, ktorý urobil a on sa ma spýtal. A Vám to kto povedal? Ja som to v tej chvíli cítil, že on mal taký hriech. On sa vyspovedal. Boli sme v centre na stanici Termini, tam sa vyspovedal a ja som sa ho spýtal: Chceš sa so mnou modliť? On povedal: Áno
Tak sme sa modlili spolu, a ja som spieval v jazykoch to, čo mu vnukol Duch Svätý. Spieval aj on. Potom sme sa pozdravili a on sa ma spýtal: Čo mám robiť? Ja som mu povedal: Musíš po celom svete hovoriť o Ježišovi. On my povedal: Budem to robiť.
Potom som stretol ďalších štyroch žobrákov, modlil som sa s nimi, potom sme išli sa spolu najesť. Tam bol ďalší chlapec, žobrák, ktorý ma poprosil aby sa mohol aj on sa najesť. Tak sme sa najedli a potom sme sa modlili s ním. On sa vyspovedal. Bol to chlapec, ktorý mal problémy s drogami. Aj to bol veľmi pekný zážitok a odvtedy to bolo všetko také úžasné.
Ja som vždy evanjelizoval, ale takýmto spôsobom nikdy. Je to velikánska milosť. Je to milosť, ktorá je nám daná pre evanjelizáciu. Lebo Duch Svätý nám nebol daný preto, aby sa mi z toho tešili, ale preto, aby sme evanjelizovali. Aby sme evanjelizovali s mocou, silou. Turíce to nie je iba historická udalosť, ale aktuálna udalosť. Ja cítim, že Pán Boh chce obnoviť túto skutočnosť všade, aj medzi nami. Potrebuje iba jednoduchých a otvorených ľudí.
Netreba sa báť Ducha Svätého, lebo on nám dáva pokoj a dáva nám silu aby sme evanjelizovali. Dáva nám radosť, lásku uzdravuje nás aby sme aj mi mohli prinášať uzdravenie. Toto je naša sila. My nemáme veľmi veľké ekonomické prostriedky. Nemáme veľa vecí, ale máme Ducha Svätého a on je schopný nám dávať všetko. Takže musíme byť otvorení voči jeho pôsobeniu. A ja prosím Pána, aby sme dnes mohli byť otvorení voči jeho pôsobeniu, lebo Pán dnes povedal, že na tomto vrchu pripraví hostinu pre všetky národy.
Hostinu jemným vínom a lahodným jedlom. Dnes ako som sem prišiel, čítal som o Sv. Jánovi z Kríža. V tomto období je mojím spolucestovateľom. Je úžasný. Najprv som tomu vôbec nerozumel. Zdal sa mi priťažký. Je taký suchý. Teraz chápem, že je úžasný. V tomto období mi pomáha. Čítal som si dnes ráno jednu stranu tejto knižky, kde hovorí, že Duch Svätý nám dáva veľa pokladov, veľa darov, ktoré mi ani nevieme objaviť aké sú. A keď Duch Svätý vojde do nás, tak už telesné veci nemajú pre nás význam. Veci sveta. To je nádherné, takže Duch Svätý vojde do nás, aby sme mi mohli ísť k Bohu. Ale nie sami, ale s bratmi, s mnohými bratmi. Po týchto duchovných cvičeniach, ďalšiu nedeľu čo nasledovala sme mali mesačné bunkové stretnutie. Zvyčajne nás bolo 350 – 400 ľudí, ale v tú nedeľu prišlo 600 ľudí. Pre nás to bolo neuveriteľné, ako Pán mnohých privolal. Aj počas tohto stretnutia dal Pán Boh všetkým obrovskú radosť. Vyliatie Ducha Svätého nie je pre nás, alebo iba pre nás, ale pre všetkých. Potom "vylejem svojho Ducha na každé stvorenie". Joel 3,1 Rozdiel medzi Starým a Novým zákonom je taký, že v Starom zákone iba niektorým ľuďom bol daný Duch Svätý, napr. prorokom alebo kráľom. V Novom zákone všetci dostávali Ducha Svätého všetci, ktorí veria v Ježiša. Pamätáte si Kornélia a jeho rodinu?
Skutky Apoštolov 2,18: "Áno na svojich sluhov a na svoje služobnice vylejem v týchto dňoch zo svojho Ducha a budú prorokovať"
Takže na všetkých Pán vyleje svojho Ducha. Staneme sa prorokmi, lebo iba Duch Svätý nám dáva možnosť byť prorokmi. Ja dúfam, že dnes všetci chceme zažiť vyliatie Ducha Svätého. Áno alebo Nie? ÁNO DOBRE.
Takže Pán nám dnes dáva veľké dary. Neviem koľko darov nám dá, ale určite nám dá veľký dar. Dar darov. Ducha Svätého. My sme ho už dostali, ale on sa znova na nás vyleje.
Takže všetko čo sme počúvali budeme mať silu aj uskutočňovať. Pochopíme aj to čo sme nepočuli na týchto prednáškach. Lebo on nám vysvetlí všetky veci. AMEN !
ALELUJA! ALELUJA!