NOVÝ ŠTÝL PASTORAČNÉHO ŽIVOTA - TRI VÝZVY

Prvá výzva: evanjelizácia skrze vzťahy v oikos

Druhá výzva: uznanie bunky z pohľadu teoretického a teologického

Tretia výzva: formácia vedúcich

Ide o výzvy pastoračnej zmeny smerom k novej evanjelizácii v dynamike rastu.

Táto vízia rastu, ktorá preniká celý Nový zákon, zvlášť v Ef 4,11-16 musí preniknúť srdce pastiera pre život a rozvoj jeho farského spoločenstva. Takto sú FEB viac než metóda. Je to skôr biblická a farská vízia.

Biblická vízia, ktorá pochádza od Boha vťahuje a stimuluje, dáva odvahu, nadšenie a zápal. Zároveň je však náročná, pretože si vyžaduje pastoračné obrátenie, vyžaduje odvahu darovať seba samého s láskou a podelením kompetencií v službe Kristovi a Cirkvi. 

Pastier, ktorý sa nechá viesť touto víziou, nájde v sebe zdroje milosti, ktoré mu dajú schopnosť pustiť sa do tohto pastoračného dobrodružstva, evanjelizácii v dynamike rastu a rozmnožovania. 

 

EVANJELIZÁCIA SKRZE VZŤAHY V OIKOS

"Okrem všeobecného hlásania evanjelia ostáva v platnosti a zachováva si svoju dôležitosť aj iná osobná forma, keď totiž jedna osoba ohlasuje evanjelium druhej. Aj Kristus ju často používal, ako dosvedčuje napríklad jeho rozhovor s Nikodémom, Zachejom, Samaritánkou, farizejom Šimonom a inými. A to isté platí aj o apoštoloch. Čo iné znamená vykladať evanjelium, než vlievať do druhých svoju vlastnú vieru? Nemali by sa vyskytovať prípady, v ktorých by naliehavosť hlásať radostnú zvesť celým masám ľudí spôsobila, že sa zabudne na osobné hlásanie evanjelia, ktoré preniká do osobného svedomia pre zvláštnu účinnosť slov použitých pri tom." (EN 46)

Proces evanjelizácie FEB kladie do popredia takúto evanjelizačnú stratégiu a dáva dôraz na nutnosť obrátenia cirkvi na plnší život v duchu bratstva. Dynamika cez vzťahy musí byť v celom procese a prenikať do srdca života bunky, aby sa celé farské spoločenstvo "obrátilo" a žilo bratské, priateľské vzťahy: "Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať." (Jn 13,35) Cirkevnú štruktúru nemôžeme brať ako niečo, čo si vystačí samo o sebe, ale ako skutočnosť v službe spoločenstvu. 

 

UZNANIE BUNKY Z POHĽADU TEORETICKÉHO A TEOLOGICKÉHO

Skúsenosť bunky alebo akéhokoľvek kresťanského spoločenstva je uznaná z pohľadu teoretického aj teologického. Nikto nemôže poprieť hodnotu malých skupiniek osôb, ktoré sa stretávajú v duchu svojej kresťanskej viery. Z pohľadu pastoračnej praxe a vo vedomí mnohých pastierov je, že nevnímajú potrebnosť a nutnosť začleniť malé spoločenstvá do života a rastu celého farského spoločenstva. Nevidia, ako by mali malé spoločenstvá, konkrétne evanjelizačné bunky hrať podstatnú úlohu v celkovej dynamike rastu farského spoločenstva. Skôr si volia investíciu do veľkých zhromaždení, či stretnutí, do veľkých projektov alebo udalostí vo vedomí, že rast sa pomaly dostaví. Ale všetky medzinárodné výskumy o cirkevnom raste jasne ukazujú, že existencia malých spoločenstiev alebo buniek včlenených do života farského spoločenstva sú rozhodujúcim faktorom rozvoja (kvalitatívneho a kvantitatívneho) celého spoločenstva - farnosti. FEB obnovujú v novom kontexte a živým spôsobom skutočnosť novozákonnej Cirkvi, nasadenej pre evanjelizáciu. 

Malé základňové spoločenstvá sú tie, ktoré zostávajú v jednote s cirkvou a zveľaďujú ju. Tieto spoločenstvá budú semeniskom evanjelizácie a budú slúžiť aj väčším spoločenstvám, najmä jednotlivým miestnym cirkvám. A budú aj nádejou všeobecnej Cirkvi. (porov EN 58)

"Lebo, kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi." (Mt 18,20)

Cirkev si jasne praje malé spoločenstvá, aby sa obnovili farnosti:

"Mnohé farnosti v mestách alebo misijných oblastiach nie sú schopné účinne plniť svoje úlohy, buď pre nedostatok hmotných prostriedkov, nedostatok kňazov, pre svoju zemepisnú rozľahlosť ... Aby sa všetky tieto farnosti stali skutočne kresťanskými farnosťami, musia sa príslušné cirkevné miestne autority snažiť:

- o pružnosť farských štruktúr na prispôsobenie sa situácii tak, ako to umožňuje cirkevné právo, predovšetkým spolupodielaním sa laikov na pastoračnej zodpovednosti

- podporovať základné malé, tzv. živé spoločenstvá, v ktorých si veriaci môžu navzájom zvestovať Božie slovo a uskutočňovať ho v službe lásky. Tieto farnosti spoločne so svojimi pastiermi sú pravým uskutočňovaním cirkevného spoločenstva a centrom evanjelizácie." (CFL 26)

Viac sa o malých spoločenstvách, o kritériách pravosti, úlohách, o ich dynamike a praktických postrehoch fungovania môžete dozvedieť na tomto linku

 

FORMÁCIA VEDÚCICH v perspektíve dynamiky rastu 

Plodnosť FEB závisí od schopnosti formovať vedúcich, ktorý sú schopní formovať ďalších. Pavlovo tvrdenie "a čo si počul odo mňa pred mnohými svedkami, zveruj spoľahlivým ľuďom, ktorí budú schopní učiť aj iných" (2 Tim 2,2) sa stáva pre FEB základom pre víziu rozmnožovania. Poverenie k misii sa dá pochopiť iba v perspektíve množenia: dobre formovaný učeník musí skôr či neskôr počuť a pochopiť Ježišovo slovo, ktoré ho pozýva, aby on sám formoval ďalších učeníkov. Vrcholná skúška v evanjelizácii, v skúsenosti buniek a v zodpovednosti vedúceho, je ukrytá v dvoch otázkach: "koľko učeníkov som sformoval?" a "koľko som sformoval učeníkov, ktorí sú schopní formovať ďalších?". Tieto dve otázky by si mal klásť každý pokrstený a pastier cirkvi.

Formácia nemôže byť len z pohľadu akademického, v perspektíve získavania nových poznatkov (prejdem si nejaký manuál systému FEB). Formácia vedúcich sa musí situovať vo vzťahovej dynamike osobného sprevádzania. Vedúci bude plodný a príťažlivý pre svoju bunku v tej miere, v akej je sám podporovaný ďalším človekom (pastierom), ktorý ho sprevádza v konkrétnom kontexte jeho bratskej a cirkevnej skúsenosti života bunky.