MODLITBA
Ako keby sme mali elektrické vedenie, lampu, ako keby sme mali všetko, okrem energie. Vtedy svetlo nemôže prísť. Takže modlitba.
Je kontaktom s Bohom. A Boh ide cez nás a osvetľuje náš život a cez nás život druhých.
Takže musíme byť stále v kontakte s ním. Musím sa stále sám seba pýtať, kde som? Som v Bohu alebo som vo svete? Som s Bohom alebo som so svetom? My sme vo svete, ale nie zo sveta. Sme vo svete, ale nie zo sveta. Sme Pánovi. Jemu patríme. On nás stvoril a my sme jeho. On nás vykúpil.
Tak teraz sa pokúsime spoločne pozrieť na to, ako evanjelizovať.
Ako prinášať toto svetlo a toto slovo druhým, lebo my si to nemôžeme nechať sami pre seba. Musíme to prinášať druhým.
Ježiš povedal: „Choďte do celého sveta a ohlasujte evanjelium každému stvoreniu“. Choďte. Ísť neznamená sedieť. To znamená ísť. Kde? Nie do Vrútok. Nie iba do Vrútok, alebo do Priekopy. Alebo iba do Martina, alebo iba na Slovensko, ale do celého sveta. Ohlasovať nie je len teória, nie ľudské slová, nie myšlienky, ale evanjelium Ježiša mŕtveho, vzkrieseného a všetko to, čo on povedal. Komu? Každému stvoreniu. Nie iba niekomu, ale všetkým. Každému stvoreniu. Takže musíme ísť do celého sveta, ohlasovať, aj hovoriť. Niektorí kresťania už nevedia viac hovoriť, vedia iba mlčať. Myslia si, že na to, aby evanjelizovali, treba mlčať. Myslia si, že druhí, keď uvidia ako sa chová, tak sa obrátia. A Pavol VI. hovorí, že najprv treba svedčiť životom, ale treba potom aj ohlasovať slovom. Treba ohlasovať Ježiša. Tak teraz sa pozrieme spolu na to, že kde ohlasovať. Cieľ je celý svet, takže nielen Slovensko, ale aj Európa, Afrika , Oceánia, celý svet.
Ale musíme sa pozrieť na to, kde máme začať. Kde máme začať evanjelizovať, s tým, že budeme mať stále na mysli celý svet. Musím začať evanjelizovať tam, kde žijem, kde bývam. Takže mojich spolužiakov zo školy, mojich susedov, mojich príbuzných, mojich priateľov a ľudí, ktorých stretávam každý deň. Musím týchto ľudí evanjelizovať.
Grécke slovo: OIKOS. OIKOS - to znamená ohnisko. Tam, kde žijem, prostredie, v ktorom sa pohybujem. Musíte popremýšľať, ktorých ľudí každý deň stretávate. Tých z rodiny, svojich priateľov, susedov, spolupracovníkov. To sú štyri veľké skupiny OIKOSu :
- rodina
- priatelia
- susedia
- kolegovia alebo spolužiaci
Musím evanjelizovať tam, kde žijem. A príležitostí je veľa. Veľakrát stretnem susedov, veľakrát stretnem svoje deti, veľakrát stretnem priateľov. Je to proces, ktorý sa pokúsime vidieť, teraz takým syntetickým spôsobom, a potom to prehĺbime spoločne.
Pokúsime sa vidieť ako evanjelizovať. Napríklad ja chcem zevanjelizovať otca Andreja. Čo musím urobiť? Prvá vec, čo musím urobiť, musím sa najprv za neho modliť a musím prosiť: „Pane Ježišu, dotkni sa jeho srdca silným spôsobom“. A ešte, budem sa modliť každý deň za o. Andreja. Zoberiem si lístok a napíšem si: - o. Andrej. A každý deň sa budem za neho modliť. To je prvá vec. Takže prvá vec je modliť sa.
Druhá vec je slúžiť o. Andrejovi. Môžem ísť k otcovi Andrejovi, môžem mu povedať: „Otec Andrej, potrebujete niečo? Napríklad by som vám pomohol upratať kostol, som vám k dispozícii, lebo mám veľa voľného času a môžem vám pomôcť v tomto. Napríklad, naaranžujem kvety na oltári, alebo poumývam podlahu, čo poviete, to urobím. Dobre“?
Ale potom to treba aj urobiť!
Nie, že mu povieme, že som mu k dispozícii a potom nič z toho. Treba konkrétnym spôsobom slúžiť. A potom môžem napríklad povedať: „Otec Andrej, nechcete dnes večer prísť ku mne? Uvaril som dobrú večeru.“ Môžem ho pozvať, môžem mu slúžiť. Konkrétnym spôsobom. Služba, to je konkrétnosť. Aj evanjelium je konkrétne. Je to evanjelium žité. Možno sa ma otec Andrej spýta: „Ty si prečo taký ochotný?“ A ja mu môžem povedať: „Mám takú krásnu skúsenosť. Ježiš zmenil môj život. Lebo najprv som bol zničený, úzkostlivý, najprv som myslel iba na seba a teraz ma Ježiš oslobodil, urobil zo mňa nové stvorenie. Takže mám veľkú radosť, obrovskú radosť a chcem mať všetkých rád a chcem všetkým slúžiť . Preto som takýto.“
Možno, že otec Andrej povie: „Ale to mi musíš vysvetliť, že máš veľa radosti. Prečo ja niekedy nemám radosť?“ Napríklad takto by sa mohol spýtať, tak ja sa mu budem snažiť odpovedať. Zoberiem evanjelium a budem sa snažiť zapamätať si niektoré odpovede na jeho otázky a pomaličky pomôžem o. Andrejovi stále viac zažívať Ježišovu prítomnosť. Lebo to, čo žijem ja, musí žiť aj on. Takže pozvem o. Andreja a poviem mu: „Odovzdaj sa Pánu Bohu. Otvor svoje srdce Ježišovi.“ A tak mi o. Andrej povie: „Veď ja to robím, ale neviem to tak celkom dobre robiť, lebo mi to nikto nikdy nevysvetlil“.
Tak sa napríklad s ním môžem pomodliť. Môžeme sa spolu modliť: „Príď, Pane Ježišu, príď do nášho života.“ Začneme sa spolu modliť a v tej chvíli, možno po prvýkrát bude cítiť radosť, ktorú sme my cítili. Tak aj on sa začne modliť, začne vzývať Ježiša s nami. A povie mi, aké to je pekné, cítim veľký pokoj a ja mu poviem, pozri sa, toto je pokoj Ježišov. Potom sa budem ďalej s ním rozprávať, až kým mu nepoviem: „Prečo nejdeš so mnou?“ A on sa ma spýta: „Kde?“ A ja mu poviem: „Na takú modlitebnú skupinku, kde sme bratia a sestry, kde sa stretávame raz do týždňa a žijeme práve preto, aby sme prijímali nových“. A Andrej mi povie: „Naozaj, môžem prísť?“ A ja mu poviem: „Môžeš, môžeš, pravdaže. Mám veľkú radosť. Keď ťa tam uvidia, budú všetci radi“. A on sa ma spýta: „A je to možné?“ „Áno, určite.“ Takže Andrej pôjde so mnou na modlitbové stretnutie a čo sa stane?
Napríklad, vy štyria ste akože modlitbová skupinka. Čo budete robiť? Čo sa stane, keď príde nový brat do bunky? Musí byť prijatý s láskou a s radosťou. A ten brat bude vedieť, že bol vítaný a tá bunka začne vlastne kráčať, v tej bunke bude kráčať ako Boží syn, uvedomí si, že naňho čakali a tam bude žiť, tam začne kráčať aj on .
A potom Andrej zevanjelizuje zase iných. To, čo som urobil ja, potom urobí aj on. Najprv sa bude modliť, potom bude slúžiť, potom bude hovoriť - svedčiť, vysvetlí, pomôže tomu človeku prijať Ježiša a privedie ho do bunky. A ten ďalší človek bude robiť to, čo urobil Andrej.
To sa volá proces evanjelizácie: modlitba, služba, svedectvo, vysvetlenie, prijatie Ježiša, pozvanie do bunky a cez bunku vlastne vojde do komunity, do spoločenstva Cirkvi a z Cirkvi zase ten človek, ktorý bol evanjelizovaný, sa stane evanjelizátorom.
Nateraz vám stačí, keď si zapamätáte: modlitba, služba, svedectvo, ale potom to ešte prehĺbime, celý tento proces evanjelizácie.
Pozvanie do bunky.
Takže pozrime sa na prvý bod. Ktorý je prvý bod? Modlitba.
Teraz vymeňme niekoho iného, lebo Andrej je už zevanjelizovaný. Budeme evanjelizovať Vincenta. Takže prvá vec, aby sme ho zevanjelizovali – musíme sa modliť. Dám vám radu, toto už je taká praktická vec. Musíte si predstaviť, že ste animátori. Takže to, čo vám vysvetľujem ja, vy to potom budete musieť vysvetliť druhým. Toto, čo tu teraz robíme, nie je iba pre vás, my sa učíme, aby sme mohli vyučovať. Jasné?
Keď budete animátori bunky, potom budete musieť druhým vysvetliť, to čo vám teraz vysvetľujem ja.
Tak ako evanjelizovať človeka?
1. Modliť sa, musím sa modliť. A keďže ja nechcem evanjelizovať iba Vincenta, ale aj Ľuboša a druhých, tak si zoberiem papier a napíšem si tie mená na papier. Napíšem si Vincent a ďalších 8-10 mien priateľov, príbuzných, spolužiakov, susedov, ľudí, ktorých stretávam každý deň, tých, ktorých chcem evanjelizovať. A každý deň sa budem za nich modliť. Tak sa napríklad začnem modliť za Vincenta a budem prosiť Pána Ježiša, aby ho požehnal, aby ho naplnil pokojom a radosťou. To je prvá vec, čo musím urobiť, to je základ. Keď sa modlím, tak moje srdce sa otvára voči bratovi modlitbou a niekedy sa aj ten brat otvorí voči mne, takže prvá vec je modlitba a napísať si zoznam OIKOSu , teda prostredia, v ktorom sa pohybujeme.
Druhá vec, ktorú musíme urobiť – slúžiť. Čo je to slúžiť? Prečo slúžiť? Predovšetkým Pán Ježiš prišiel na zem, aby slúžil. Je to metóda používaná Pánom Ježišom. Ježiš neprišiel na to, aby si založil ruky, aby si sadol a hovoril, ja som Boží Syn a začnite mi slúžiť. Čo urobil Ježiš? Začal slúžiť On. Aj keď bol Boží Syn. Stal sa človekom, aj keď bol božskej prirodzenosti zriekol sa seba samého, stal sa človekom a služobníkom, sluhom.
Flp 2, 4-6 „Nech nik nehľadí iba na svoje vlastné záujmy, ale aj na záujmy iných. Zmýšľajte tak, ako Kristus Ježiš: On, hoci má božskú prirodzenosť, nepridŕžal sa svojej rovnosti s Bohom, ale zriekol sa seba samého, vzal si prirodzenosť sluhu, stal sa podobný ľuďom a podľa vonkajšieho zjavu bol pokladaný za človeka.“
Takže nech nikto nehľadá iba svoje záujmy, ale aj záujmy druhých. A slúžiť je vlastne hľadať záujem druhého. My, keď žijeme, častokrát myslíme iba na seba, moja práca, moja rodina, stačí. A všetkým ostatným hovoríme - nemám čas. Takže kráčame s klapkami na očiach a nevidíme ani napravo ani naľavo. Niekto môže aj ležať popri ceste, nás to nezaujíma. A Pán naopak, on prišiel prelomiť egoizmus a hľadať záujmy druhého. “Zmýšľajte tak, ako Kristus Ježiš. On, hoci má božskú prirodzenosť, nepridŕžal sa svojej rovnosti s Bohom, zriekol sa seba samého, vzal si prirodzenosť sluhu, stal sa sluhom.” (Flp 2,4-7)
Ak my sme Kristovi, musíme byť sluhovia. Neexistujú na to iné spôsoby. Niekto si myslí, už som v Cirkvi, teraz sa budem snažiť získať moc a tak budem vládnuť. A keď budem na čele, určite pôjde všetko dobre, pretože ja som inteligentný, šikovný, ale druhí mi nerozumejú. Ale keď budem mať moc, všetko dám do poriadku. Hrozné!
Ježiš, aj keď bol rovný s Otcom, zriekol sa seba samého a stal sa sluhom. Kedy sme slobodní ? Keď slúžime. Keď slúžime všetkým, bez toho, že aby sa nám slúžilo. Slúžime, aj keď nás druhí posudzujú alebo odsudzujú, neprijímajú. Ak ja slúžim, tak som slobodný. Ak slúžim, tak som stretol Ježiša. Slúžiť je milovať. Prvá vec, čo druhí vidia, to nie sú slová, ktoré im hovorím, ale skutky.
Tak sa napríklad môžem spýtať Vincenta: „Ako sa máš?“ On mi povie: „Len tak, tak“. A môžem sa opýtať, či má nejaké ťažkosti.
„Môžem ti trochu pomôcť? Čo môžem pre teba urobiť?“ Budem sa snažiť byť ochotný voči nemu, môžem ho vypočuť, budem k nemu láskavý. Láska je reč, ktorej všetci rozumejú. Všetci. Ak miluješ, všetci ti rozumejú. Ak nemiluješ, tak ti nikto nerozumie. Aj keď hovoríš rovnakou rečou. Nerozumejú ti. Ak miluješ, aj keď druhý nerozumie tvojmu jazyku, rozumie tvojmu srdcu.
Môj priateľ, ktorý išiel na Madagaskar, mi povedal jednu vec. Existuje taký jazyk, ktorý všetci poznajú, je to jazyk srdca. Takže musíme začať slúžiť. Svet sa zmení, ak budeme slúžiť. Tak sa napríklad môžem spýtať, prečo je Vincent taký unavený ? Čo môžem pre neho urobiť? Mohol by som mu nejako pomôcť? Pretože určite potrebuje pomoc. Tak mu môžem povedať, že som mu k dispozícii. To, čo môžem urobiť, urobím. Toto je slúžiť. Dať vlastný život do služby druhých. Vlastný čas. Pretože čas je darom Božím. Takže slúžim, lebo Kristus ma oslobodil od egoizmu. A keď som slobodný, môžem slúžiť bez toho, aby som hľadal svoju slávu. Kto hľadá vlastnú slávu, kto hľadá vlastné záujmy, tak je ešte otrok. Ešte nestretol Ježiša, alebo ak ho aj stretol, neotvoril mu srdce. Keď sme stretli Ježiša, hľadáme iba jeho slávu a iba dobro druhých. Takže slúžim, lebo Kristus ma oslobodil. Slúžim, lebo Kristus slúžil. Slúžim, lebo to je jediný spôsob, ako ohlasovať lásku. Jediný spôsob. Takže najprv svedčiť skutkami. Povedať druhému: Boh ťa miluje. Ale povedať mu to skutkami, nielen ústami. Takže to nie je iba že mu to poviem, ale musím mu životom ukázať, že Boh ho miluje. Ja ti to dokážem, že Boh ťa miluje. Chcem ti životom ukázať, že Boh ťa miluje. Nielen dnes, ale aj zajtra. Chcem byť nástrojom v rukách Božích, dokázať ti, že Boh ťa miluje.
Toto je to, čo napríklad urobila matka Tereza z Kalkaty. Dar v rukách Božích, aby každému človeku ukázala, že Boh je láska. Takí musíme byť aj my. Dar v rukách Božích. Slúžiť a stačí. Bez toho, aby sme hľadali svoje záujmy. To je najväčšia radosť, akú môžeme mať. Najväčšia radosť nie je keď nám slúžia, ale keď my slúžime.
Teraz si predstavme, že by som chcel, aby ste mi slúžili. A keď nebudete ochotní, tak sa nahnevám. Môžem povedať, veď tu vôbec nie je láska, akí ste to kresťania, to nie je v poriadku. Potrebujem pomoc a vy mi nepomáhate. Stáva sa to často krát. Každý napáda toho druhého. Ale život sa mení, keď neposudzujem, ale keď začínam slúžiť. Keď neočakávam nič od druhých, ale som služobníkom a darom pre druhých. Toto je pekné. Možno, že vás budú stále volať a prosiť o pomoc alebo o radu a vy v tomto budete nachádzať veľkú radosť. Slúžiac žijeme z Boha.
Chcem vám porozprávať, čo sa mi stalo.
Raz som bol veľmi unavený, ale mal som ísť do nemocnice navštíviť jednu starú pani, ktorú som každý mesiac spovedával. Amputovali jej nohu. Bolo už neskoro večer a bol som veľmi unavený. Ale chápal som, že tam musím ísť. Prišiel som do nemocnice a keď ma stretol jej syn, objal ma a rozplakal sa. Zaviedol ma do izby jeho matky. Keď som uvidel tú starenku, pozdravil som ju. Potom sme sa spolu pomodlili, vyspovedala sa a začala mi ďakovať, pretože vôbec nečakala, že prídem. Veľakrát mi povedala ďakujem. Mal som takú veľkú radosť. Prijal som od nej veľmi veľa radosti. Keď som vyšiel z izby, už som nebol unavený, únava zmizla. Srdce som mal plné radosti. Cítil som sa ako niekto, kto mal veľmi silnú duchovnú skúsenosť. Ako napríklad po adorácii, keď cítime veľkú radosť. Alebo napríklad počas Eucharistie, keď ti Pán prenikne do srdca, alebo v nejakých iných chvíľach. Cítil som veľkú radosť. Bol som unavený, ale išiel som pozrieť tú starenku a v tej chvíli ma Pán naplnil veľkou radosťou.
To je to, čo Boh robí, keď slúžime. Dá nám veľkú radosť. Väčšiu radosť máme, keď dávame, ako keď dostávame. Vždy, keď sa cítime sami, choďme niekoho pozrieť a už nebudeme viac sami. Keď sa cítime smutní, tak urobme niekomu radosť a už nebudeme viac smutní. Keď nás nikto nepočúva, tak my počúvajme niekoho. Nikdy sa nesťažujme, poďme k bratom, lebo Boh nás oslobodil. A my slobodní môžeme slúžiť. Slúžiť. Bez toho, aby sme niečo čakali. Pretože v bratovi je Ježiš. “Všetko, čo ste urobili jednému z mojich maličkých, mne ste urobili.” Mt 25,40
Ef 2, 4-7 „Ale Boh, bohatý na milosrdenstvo, pre svoju nesmiernu lásku, ktorou nás miluje, hoci sme boli pre hriechy mŕtvi, oživil nás s Kristom – milosťou ste spasení – a s ním nás vzkriesil a daroval nám miesto v nebi v Kristovi Ježišovi, aby ukázal v budúcich vekoch nesmierne bohatstvo svojej milosti dobrotou voči nám v Kristovi Ježišovi.“
Musíme slúžiť s pokorou a trpezlivosťou a cez službu budeme žiť v pokoji. Ak ja slúžim všetkým, budem žiť stále v pokoji. Kdekoľvek slúžim, prinesiem pokoj.
Amen. Aleluja!