ANIMÁCIA BUNKY - ÚLOHY ANIMÁTORA
Chcem vám povedať, že to, čo sme nestihli prebrať, čo nám ostalo, je veľmi jednoduché, ľahké na pochopenie, takže si to môžete prečítať aj sami. Včera v 4. prednáške som nehovoril o konkrétnych povinnostiach animátora bunky. Teraz vám o tom poviem.
Animátor každý týždeň musí viesť schôdzku, každých 15 dní sa musí zúčastniť schôdzky so svojím animátorom oblasti, musí sa starať duchovne o tých, ktorí patria do jeho bunky, o každého jedného, ako keby to boli jeho deti. Musí evanjelizovať a musí povzbudzovať k evanjelizácii aj ostatných. Keď prídu do jeho bunky noví členovia, venuje im mimoriadnu pozornosť. Utužuje svoj vzťah so svojím asistentom, jemu by mal odovzdávať svoje skúsenosti, ako viesť bunku, atď., deliť sa s ním, pretože existuje formácia, ktorá sa deje počas kurzu, ale ďalšia formácia prebieha v živote aj pomocou animátora, on dáva svojmu asistentovi všetky rady, ktoré potrebuje.
Potom by mal podávať správu o živote skupinky, o stretnutiach, mal by rozvíjať život služby, má byť pripravený aj na problémy a starosti a všetko, čo sa toho týka, musí byť stále k dispozícií a musí vedieť počúvať druhých. Tento posledný bod - byť dobrým poslucháčom - je veľmi dôležitý. Dobrý animátor je ten, ktorý vie veľa počúvať.
Teraz vám chcem povedať jednu malú skúsenosť. Predtým, ako som prišiel sem, mali sme také regionálne stretnutie animátorov z celej Sicílie a jedna z animátoriek mi porozprávala príbeh o animátorke, ktorej sa nedarilo v bunke a tá bunka sa nakoniec uzavrela. Ale potom vysvitlo, ako vlastne tá animátorka viedla bunku. Od začiatku až do konca hovorila iba ona, vždy iba ona, tak je jasné, že bunka sa potom uzavrela, rozpadla.
Animátor nie je ten, kto stále iba hovorí, ale ktorý aj počúva. Jasné, že môže hovoriť, ale nemôže hovoriť stále, lebo ak stále hovorí, prítomní možnože nezaspia, ale určite odídu.
Chcel by som vám povedať ešte niečo o zdieľaní. Počas zdieľania, po modlitbe chvál každý by mal povedať to, čo prežil počas týždňa. Jasné, že slobodne, kto chce, animátor by nemal všetko komentovať, ale zvyčajne by nemal komentovať zdieľanie, lebo to by mohlo prerušiť, ba až ukončiť zdieľanie. Ale na druhej strane, ako som vám hovoril, animátor má byť otvorený zvlášť v zdieľaní a predovšetkým na začiatku, keď bunka začína.
Je ešte ďalšia chvíľa zdieľania, ktorá je po vyučovaní, po kázni. Vtedy animátor musí dávať veľký pozor, aby bol pre všetkých otvorený, snaží sa konkretizovať slovo, ktoré si vypočul. Čím viac bude otvorený a konkrétny voči Božiemu slovu, tým viac sa aj členovia budú správať podľa jeho vzoru. Takže to nebude len nejaká teoretická diskusia, ale konkrétne prenášanie Božieho slova do života.
Moment zdieľania je dôležitý, ale treba dávať pozor, aby sa celé stretnutia bunky neobmedzilo len na zdieľanie. Keď nadíde čas, aby sa zdieľanie ukončilo, treba ho ukončiť. Zdieľanie by malo trvať asi 15 minút a potom ho treba prerušiť, alebo ukončiť, môžeme povedať, že budeme pokračovať nabudúce.
Čo sa týka 5. lekcie, chcel by som povedať niečo o animácií bunky. Je tam napísané - prijímajte všetky príspevky členov. Ak nastanú aj chvíľky ticha, prijmite ich s trpezlivosťou a pokojom. Ak sa ich niečo spýtate, nemôžete čakať, že vám hneď odpovedia, musia sa nad tým aj zamyslieť.
Animátor sa musí zamerať predovšetkým na duchovný rast a na evanjelizáciu. Mal by byť aj prispôsobivý. Je potrebné mať schému, ako by malo prebiehať stretnutie, o čom som vám už hovoril - chvály, zdieľanie, vyučovanie, potom diskusia ohľadom Božieho slova, príhovorná modlitba, modlitba za uzdravenie. Každý tento bod trvá približne 15 min., okrem oznamov, ktoré sú vždy kratšie ako 15 minút.
Treba mať túto schému na pamäti, ale treba byť aj otvorený voči Duchu Svätému. Tak, ako sa to deje na našom kurze, aj my sme mali program, ale trošku sme ho zmenili, podľa Pána. Nemôžeme povedať – Pane, prepáč, ale my už máme iný program.
Musíme byť prispôsobiví, snažiť sa pochopiť, čo od nás Pán chce. To neznamená „improvizovať,“ ale je potrebné všetky body stretnutia dobre pripraviť, treba mať ochotu zmeniť program, ak cítime, že Pán nás vedie po inej ceste. Treba sa naučiť počúvať. Toto by sme si mali uvedomiť. Lebo je vždy ľahšie hovoriť, ako počúvať. Oveľa ľahšie nám je posudzovať a rozprávať, ako počúvať. Musíme byť pozorní voči tomu, čo sa deje v druhom človeku, snažiť sa pochopiť, čo ten druhý prežíva.
Sú tu niektoré body, ktoré vám odporúčam prečítať si, lebo tu nestíhame všetko prebrať.
Chcem vám napr. povedať takúto vec. Ak je nejaká skupinka, ktorá je veľmi pomalá, zaostáva, ako treba animovať takúto skupinku. Nehovorte jej nikdy – Je to vaša vina! Animátor musí povedať – Je to moja vina, možno sa málo modlím, musím sa viac modliť, musím si prosiť od Pána milosť.
Lebo ak vy, ako animátori ste veľmi povzbudení, potom sa aj celá skupina povzbudí. A sila, ako to urobiť, aby sa všetko dalo žiť a uviesť do praxe, pochádza od Pána. Tak predovšetkým animátor musí žiť Božie slovo, ak ho on bude žiť, aj ostaní sa budú o to snažiť. Animátor je ako pastier. Musí viesť ovečky, ochraňovať ich, dať im jedlo, vodu, musí sa starať o tie choré, musí hľadať stratené, ak napríklad niekto nepríde dlhý čas a prestane chodiť do bunky, animátor si nemôže povedať - Čo ma po ňom, dobre mu tak! Animátor sa musí starať o všetkých, je ako mama, mamička; keď jej syn nie je poslušný, nepovie si, že mňa to nezaujíma.
Porozprávam vám príbeh, ktorý sa mi stal.
Počas obdobia v mojom živote, keď som bol ďaleko od Pána, bol som veľkým rebelantom voči mojím rodičom. Raz som sa veľmi pohádal s mojou mamou, veľmi som sa na ňu nahneval, povedal som jej „Ty mi už nikdy viac nesmieš nič povedať!“ Ona povedala dobre, od dnes ti už nič nepoviem, rob si čo chceš. Keď dopovedala túto vetu, po niekoľkých sekundách vraví: „Zober si sveter, lebo vonku je zima.“ Mamičky sú už raz také.
My musíme byť ako matky. Ak chceme viesť druhých, možno niekedy sa budú voči nám búriť, tak, ako som to robil ja so svojou matkou, ale musíme mať mnoho, mnoho, mnoho trpezlivosti. Trpezlivosť je jeden z najväčších darov, o ktoré sa máme snažiť voči tým, ktorým chceme pomáhať.
Ako môžeme pomôcť niekomu, kto sa nachádza v kríze? Predovšetkým ho musíme prijať a aby sme ho prijali, musíme byť radostní, lebo ak budeme stále smutní, tak sa nám to nepodarí. Svätý Pavol v liste Filipanom 4,4-5 hovorí: „Ustavične sa radujte v Pánovi, opakujem, radujte sa! Vaša miernosť nech je známa všetkým ľuďom. Pán je blízko.“
Takže Pán potvrdil to, o čom sme hovorili. Musíme byť stále radostní, a tak budeme vedieť príjmať ľudí. Svätý Don Bosco vždy hovoril, že treba byť radostnými, a to je veľké tajomstvo. On to prevzal z evanjelia, ale aj od svätého Františka Saleského, ktorý hovoril, že smútok je jedno z najväčších pokušení, pretože nás vzďaľuje od Boha. Preto buďme radostní a bude sa nám ľahšie pomáhať druhým.
Ďalej, musíme pozorne a dlho počúvať. Nemáme sa dať ničím znechutiť a znervózniť. Ak nám niekto rozpráva o mnohých negatívnych veciach, nedajme sa vyviesť z miery. Keď niekto prežíva depresiu, neznamená, že aj ja sa mám dostať do depresie. Aby som mu pomohol, musím ho počúvať, musím však zachovať pokoj. Lebo ak tam nie je pokoj, nemôžem mu pomôcť a potom by musel prísť niekto tretí, kto by nám obidvom pomohol. Niektorí ľudia, keď počúvajú druhých o ich problémoch, tak sa do toho vžijú, že sa to stane aj ich problémom. Potom musí prísť niekto iný, aby ich zachránil.
Naša sila je Ježiš a jeho Duch nám dáva nové svetlo. Musíme byť všetkým k dispozícií a musíme do centra postaviť Ježiša. Keď za nami príde nejaký človek, nevieme aký má problém, ale poznáme riešenie. Aké je to riešenie?
Je to Ježiš. Ježiš je riešenie všetkých problémov, on je odpoveďou Otca. My môžeme byť šikovní vo všetkých metódach evanjelizácie, ale bez pôsobenia Ducha Svätého nemôžeme nič urobiť.
Pápež Pavol VI. v Evangelii nuntiandi hovorí: „Metódy evanjelizácie sú dobré. Ale ani tie najlepšie z nich nemôžu nahradiť jemné pôsobenie Ducha Svätého. Ani ten najlepšie pripravený kazateľ nebude mať úspech bez Ducha Svätého. Bez Ducha Svätého nebudú ani tie najpresvedčivejšie argumenty mať moc nad srdcami ľudí. Bez neho sa budú aj tie najprepracovanejšie schémy založené na sociologických a psychologických výskumoch javiť ako bezcenné.“
Bez Ducha Svätého, aj keď všetko vieme, nič nemôžeme urobiť. Preto ho stále voláme na pomoc, preto sa ním máme nechať viesť, preto nám Pán dá dnes veľký dar, zošle na nás svojho Ducha. Už dnes ráno začal, ale ešte bude pokračovať.
Kto je učeník? Učeník je ten, kto sa učí od majstra. Učeník Ježiša sa učí od Ježiša, a celý život ostane učeník. My budeme môcť pomôcť druhým, iba ak sami budeme učeníkmi; aj apoštolmi budeme, iba ak budeme najprv učeníkmi. Ježiš nás zavolal, aby sme ho mohli poznať.
Ján 8,31 a prvá časť z verša 47. Ján 8, 31: Židom, ktorí mu uverili, Ježiš povedal: „Ak ostanete v mojom slove, budete naozaj mojimi učeníkmi.“ A 47, prvá časť: „Kto je z Boha, počúva Božie slová.“
Ježiš nám v tejto chvíli hovorí, čo treba robiť, aby sme boli jeho učeníkmi: Ak ostanete verní môjmu slovu, budete naozaj mojimi učeníkmi. Takže musíme byť verní jeho slovu. Nie slovu sveta, ani nie verní poslednému výmyslu teológov, lebo častokrát vymýšľajú veľmi zvláštne veci - v poslednom čase vymýšľajú až absurdné veci - ani verní poslednej biblickej exegéze. Dávajte si pozor na novú biblickú exegézu. Častokrát môže človek stratiť vieru, keď ju počúva.
Treba veriť Jeho slovu, tak, ako je interpretované Cirkvou. Ak budete verní môjmu slovu, budete naozaj mojimi učeníkmi. Takže musíme počúvať jeho slovo a uskutočňovať ho. Nie iba počúvať, vedieť a dosť, ale počúvať a uskutočňovať ho. Kto je z Boha, počúva Božie slovo.
Každý deň si musíme čítať Božie slovo. Dúfam, že to už robíte, aspoň 10 - 15 minút. Dáme si taký záväzok! Najprv vám poviem aký, a kto chce, nech si ho dá. Meditovať aspoň 10 minút denne Slovo Božie. Ak vynecháme jeden deň, na druhý deň 20 minút. Ak sa niekto na to cíti, že by si dal takýto záväzok, môže to urobiť. Dúfam, že aspoň niekto sa na to cíti. Povedzme: „Pane, chcem meditovať nad tvojím slovom každý deň, pretože chcem počúvať tvoj hlas.“
Hovorím to preto, že je to veľmi dôležité. Musíme zmeniť spôsob myslenia, aby sme zmenili spôsob života. Iba ak počúvame Slovo, môžeme zmeniť myslenie a tým pádom aj život. Snažte sa teda každý deň meditovať Božie slovo, zvlášť ráno. Niekto sa pýta: „Ako môžem prekonávať pokušenia, ktoré mi prichádzajú na myseľ?“ Ja mu hovorím: „Ráno medituj Božie slovo a tak počas celého dňa bude toto slovo v tvojej mysli. A zlý duch nebude môcť vstúpiť, lebo ty už budeš mať zaneprázdnenú myseľ.“ To je dôležité tajomstvo. Ak sa ale ráno zobudíme a nemodlíme sa, začneme robiť veľa zbytočných vecí.
Kto iba počúva slovo a neuskutočňuje ho, podobá sa mužovi, čo si v zrkadle prezeral svoju tvár. Pozrie sa na seba, odíde a hneď zabudne, aký je. Ale kto sa zahľadí do dokonalého zákona slobody a vytrvá, kto nie je zábudlivý poslucháč, ale uskutočňovateľ diela, ten bude blahoslavený pre svoje skutky.
Okrem toho, že máme meditovať Božie slovo, máme ho aj uskutočňovať. Jeden kňaz hovoril: „Ak iba hovorím o Božom slove, je to ako keby som hádzal kamene z veže, ale keď uskutočňujem Božie slovo, ako keby som pozbieral tie kamene a vyniesol ich na vežu. Častokrát hovoríme veľa o mnohých veciach, ale musíme si dávať pozor, ktoré z nich žijeme. Lebo hovoriť o nich je ľahké, ako hodiť skalu z veže. To nás nestojí žiadnu námahu. Ale uskutočňovať ich, to je ťažké. Pretože zobrať tú skalu a vyniesť ju znova na vežu, to stojí viac námahy. Ale my budeme šťastní iba vtedy, keď budeme uskutočňovať Božie slovo. A Božie slovo nás uzdraví, iba ak ho uskutočníme.
Včera som išiel skôr domov, lebo som bol prechladnutý, mal som aj trochu horúčku, tak som musel odísť o šiestej. Dali mi nejaké kvapky a okrem nich aj lieky a dnes ráno mi už bolo dobre. Ale bolo mi dobre nie preto, že som sa díval na tie kvapky, ale preto, že som ich užil. Takže nestačí sa pozerať a čítať si Sväté písmo, treba ho aj uskutočňovať, bude nám dobre a budeme šťastní.
Toto slovo nám hovorí - Kto uskutočňuje Božie slovo, nájde šťastie v jeho uskutočňovaní. Takže človek je šťastný, ak uskutočňuje Božie slovo. Mnohí ľudia hovoria – Nie som šťastný, poznám Božie slovo a nie som šťastný. Ale uskutočňuješ toto slovo? Pán nás pozýva, aby sme ho uskutočňovali. Čím viac ho budeme uskutočňovať, tým viac môžeme pomôcť druhým, aby ho aj oni uskutočňovali. Budeme silnejší v tom, čo budeme robiť, ako v tom, čo budeme hovoriť. V taliančine je také príslovie: Slová povzbudzujú a príklady priťahujú. Takže príklady priťahujú. My musíme druhých priťahovať, musíme ich priťahovať k Ježišovi.
Čo má robiť animátor? Musí pomáhať ľuďom byť učeníkom Ježiša. Ľudia musia nasledovať Ježiša, nie nás. My ich nesmieme priťahovať k sebe. Nesmieme im povedať: „Ty musíš ísť za mnou! Ty musíš byť so mnou!“ To by bol náš koniec. Lebo keby sme boli aj v hlbokom spoločenstve, bez Ježiša sa to prelomí. Musíme ľudí viesť k Ježišovi. Všetkých k Ježišovi a nie k nám. Musíme byť ako značky pri ceste a na týchto značkách musí byť napísané: JEŽIŠ. Predstavte si niekoho, kto sa zastavil pred značkou a hľadel by na značku, miesto toho, aby išiel ďalej. Značka slúži na to, aby nám ukázala cestu. A my musíme ukazovať smer cesty. Tým smerom je Ježiš. Čím viac sa budeme snažiť ísť za Ježišom, tým viac môžeme pomôcť druhým ísť za ním.
Ako môžeme pomôcť našim bratom stať sa učeníkmi Ježiša? Musia sa modliť . Ako ich máme naučiť modliť sa? Ak sa my budeme modliť, tak sa aj oni pomaličky naučia modliť. Poznal som jedného kňaza, ktorý v Afrike na jednej misii začal s adoráciou, iba on a jeden starček. Nikto tam nechodil. Po niekoľkých mesiacoch začalo chodiť na adoráciu čoraz viac ľudí, kostol sa naplnil tak, že už im nestačil. Lebo ten kňaz im bol príkladom.
Ďalšia vec - musíme slúžiť. Musíme bratom pomáhať slúžiť. Ako ich naučíme slúžiť? Tým, že im budeme slúžiť, budeme služobníkmi našich bratov. Animátor je sluhom všetkých. Nie je niekto, kto komanduje, ale ten, ktorý slúži. Má moc a teda autoritu, ale na to, aby slúžil, aby bránil slabých, aby išiel v ústrety Ježišovi. Tiež, aby povzbudil tých, čo sú znechutení a aby riadil stretnutie, aby slúžil.
Na to, aby animátor slúžil, musí zaprieť sám seba. Kto hľadá vlastnú slávu, nemôže byť animátorom. Môže robiť niečo iné. Animátor musí hľadať iba slávu Božiu a musí dbať o spásu svojich bratov. Musí sa vedieť zrieknuť všetkého, čo mu Ježiš hovorí, aby zanechal. Nesmie byť naviazaný na peniaze. Musí poslúchať kňaza, lebo ak neposlúcha kňaza, nemôže byť dobrým animátorom a nebude mať ani autoritu. Bude ju mať do takej miery, do akej miery bude poslúchať kňaza. Ak animátor neposlúcha, nebude môcť ani rozkazovať iným.
U nás sa hovorí: Nikto nemôže byť dobrým otcom, ak nebol predtým dobrým synom. Iba ten, kto poslúcha, potom vie aj rozkazovať. Takže animátor musí poslúchať, musí byť prítomný na slávení Eucharistie, musí byť verný tomu, čo sa od neho vyžaduje, musí sa stále formovať, musí rásť vo viere. Nikdy nedôjde do bodu dokonalosti, ale musí sa snažiť o dokonalosť. Musí sa nechať viesť Pánom, musí byť otvorený voči Duchu Svätému. Čím viac bude otvorený voči Duchu Svätému, tým viac bude jeho bunka rásť a každý človek bude spokojný.
Možno niekto z vás si povie, ja teda nebudem môcť byť nikdy animátorom. Veľakrát som povedal ľuďom: „Cítim, že ty by si mal teraz viesť bunku.“ A oni mi povedali: „Práve ja?“ „Áno, ty!“ A oni na to: „To si sa asi pomýlil.“ A tiež povedia: „Veľmi si ťa vážim, ale myslím si, že teraz si sa pomýlil.“ „Nie, ja cítim, že ozaj by si to mal byť ty,“ hovorím.
Pamätám si jedno dievča, ktoré sa malo stať animátorkou, ktoré mi povedalo: „Práve teraz sa pripravujem na jeden konkurz, vôbec nemám voľný čas. Zdá sa mi to úplne nemožné.“ A ja som jej povedal: „Musíš byť veľkodušná voči Pánovi.“ A ona bola verná a po niekoľkých dňoch, keď som ju stretol, mi povedala: „Mám takú radosť a cítim veľký pokoj. Darí sa mi oveľa lepšie učiť sa, ako predtým.“ Potom vyhrala aj ten konkurz. Nielen preto, že povedala áno Pánovi, ale preto, že sa učila.
A najdôležitejšia vec, keď ťa Pán niečím poverí, dá ti aj milosť. To sa volá milosť stavu. Dá ti úlohu a dá ti aj prostriedky, aby si ju zrealizoval.
Aleluja!