VEĽKÉ POSLANIE
Pomodlili sme sa a pokračujeme ďalej.
V tretej lekcii sa hovorí o veľkom poslaní – poverení. / Marek 16, 15; Matúš 28, 18, a koniec evanjelia sv. Lukáša a Jána/.
Prečo sa to volá veľké poslanie?
Lebo Ježiš nám na konci svojho života dal jedno prikázanie, ktoré zahŕňa všetky prikázania. Čo nám povedal? „Choďte do celého sveta a ohlasujte evanjelium všetkému stvoreniu.“ Mk 16,15 Pán nepovedal stojte, ale povedal choďte. A my zvyčajne často stojíme. Kresťan, ktorý neevanjelizuje, nie je kresťanom. Je ako nezamestnaný kresťan. Je to kresťan, ktorý stratil svoju schopnosť byť kresťanom. Teda musíme evanjelizovať. Svätý Otec hovorí, že žiaden veriaci v Krista sa nemôže vymaniť z toho poslania – tejto povinnosti - ohlasovať Krista všetkým ľuďom, národom.
Aký je v Cirkvi problém?
Často sa na toto zabúda. Robíme veľa aktivít, bez toho, aby sme šli. Vidíme teda, čo musíme robiť. Mnohé spoločenstvá, mnohé farnosti sa stali centrom iba pre tých, ktorí sú zachránení. Takže sú to osoby už zachránené, a tie prichádzajú aby pomohli. Ale tie osoby, ktoré sú ďaleko, ostávajú ďaleko. Mnohé spoločenstvá – skupinky zostávajú uzavreté.
Čo robia?
Stretávajú sa, rozprávajú sa, vedú dialóg a hovoria ako sa majú radi, ako sa milujú.
Ak príde niekto nový, povedia, mrzí nás, my sa máme radi. Teda, ak príde niekto nový, nie je možné, aby vstúpil medzi nich, preto, lebo oni sa už majú radi. Tieto skupinky ostávajú uzavreté. Nová osoba, ktorá chce vstúpiť, nemôže. A to sú často naše spoločenstvá. Cirkevné spoločenstvá v úvodzovkách.
Aký je problém? V čom je problém?
Keď sa hovorí o misiách, myslia sa tým iba misionári a dosť. Ale vieme, že celá Cirkev je misionárska. Každá farnosť je misionárska. Každé spoločenstvo musí byť misionárske. Každé spoločenstvo buď je misionárske, alebo nie je a tak nie je ani kresťanské. Ak je spoločenstvo otvorené, hovoríme o kresťanskom spoločenstve, ak nie je otvorené, tak toto spoločenstvo nie je ani kresťanské.
Toto nehovorím ja, ale Svätý Otec. Na Svetovom dni misií Svätý Otec hovoril, že každé kresťanské spoločenstvo musí byť misionárske. Ak nie je misionárske, nie je ani kresťanské. Jasné? Hodnota spoločenstva sa overuje vo svetle misionárstva. Teraz sa spýtajme sami seba. Je naša farnosť misionárska? Je naše spoločenstvo misionárske? Čo robíme pre tých, ktorí sú ďaleko? Nerobíme len pre tých, ktorí sú blízko? Lebo to je jasné, že tým, ktorí sú blízko, robíme dobre, ale problém je v tom, že čo robíme pre tých, ktorí sú ďaleko?
Musíme zmeniť myslenie. Nemôžeme byť spokojní, ak príde do kostola 300 ľudí , keď naša farnosť má 10 000 obyvateľov. Musíme sa spýtať: Čo robíme pre tých 9 700 ľudí, ktorí neprídu do kostola? To je otázka: Čo robíme pre tých 9 700 ľudí, ktorí neprídu? Lebo, ak pozerám iba na tých 300, hovorím si, aký som dobrý, je tu 300 ľudí a tí mi pomáhajú. Ježiš chce, aby som išiel ku každej osobe. Prečítame si článok zo Svätého písma, Slovo, ktoré nám dal Pán:
Ez. 34, 12 „Ako si pastier navštívi stádo, keď je uprostred svojich roztratených oviec, tak navštívim svoje ovce a vyslobodím ich z každého miesta, na ktoré boli zahnané v oblačný a hmlistý deň.“
Pán chce k sebe priviesť všetkých tých, ktorí sú beznádejní a chce, aby sme išli hľadať tieto ovečky. Každý jeden z nás musí mať záujem o tých, ktorí sú ďaleko. Nemôžeme sa zastaviť len pri tých, ktorí sú už blízko. Aký je normálny duchovný rast každého z nás?
V prvom rade je to skúsenosť obrátenia. Prijímam Ježiša ako Pána svojho života? Otváram sa prítomnosti Ducha Svätého? Nechám, aby ma viedol Duch Svätý? Toto je prvý moment a potom začínam evanjelizovať. Rozprávam o Ježišovi a všetko toto je môj neustály rast, formácia. Stála príprava cez modlitbu, prostredníctvom sviatostí, formácia prostredníctvom Božieho slova, prostredníctvom učenia Cirkvi. Pretože v Cirkvi to nie je, že jeden kňaz pracuje a všetci ho počúvajú, Ale v Cirkvi kňaz pracuje preto, aby pracovali všetci. Teda v Cirkvi všetci pracujú.
Ef. 4, 11-14 „On ustanovil niektorých za apoštolov, niektorých za prorokov, iných za evanjelistov a iných za pastierov a učiteľov, aby pripravovali svätých na dielo služby, na budovanie Kristovho tela, kým nedospejeme všetci k jednote viery a k poznaniu Božieho Syna, k zrelosti muža, k miere plného Kristovho veku, aby sme už neboli malými deťmi, ktorými sem-tam hádže a zmieta hocijaký vietor klamlivého ľudského učenia, ktorý podvodne strháva do bludu.“
Vy všetci máte nejakú službu, kňaz dá možnosť každému, aby mohol pracovať. Toto je ideál, aby všetci mohli pracovať pre tých, ktorí sú ďaleko a nie pre tých, ktorí sú blízko.
Teraz sa budeme rozprávať, aké sú najčastejšie námietky proti Cirkvi.
Ako na ne odpovedám. Nebudeme sa zaoberať so všetkými, ale len s niektorými.
Dávno sa ku mne veľmi škaredo zachoval kňaz, preto som odišiel. U nás je to jeden z najväčších problémov, že ľudia neakceptujú kňazov. Aká môže byť odpoveď?
Môžu byť mnohé, ale teraz vám poviem odpoveď, akú dávam ja: Poviem mu, že každý sa môže mýliť, aj kňaz. Keď ideš k lekárovi a nie si s ním spokojný, pri odchode nepovieš, že odteraz už nikdy nepôjdeš k žiadnemu lekárovi. Ale povieš, že k tomu lekárovi viac nepôjdeš a vyhľadáš nejakého iného. Mnohí sa po zlej skúsenosti s kňazmi úplne uzavrú voči Cirkvi. Je to veľký problém, s ktorým sa musíme vyrovnať. Môžeme povedať: Modli sa za toho kňaza, odpusť mu, lebo aj on je iba nedokonalá osoba, tak isto, ako ty. Ak sa ti nepáči tento kňaz, tak choď za niekým iným.
Mnohí hovoria: Modlím sa vlastným spôsobom, verím svojim vlastným spôsobom, nepotrebujem Cirkev. Na to, aby som veril, nepotrebujem chodiť do kostola.
V čom je problém? To sú osoby, ktoré si vieru prispôsobujú na svoj obraz. Neveria skutočne, nemajú objektívnu vieru, ale subjektívnu, teda vieru v Boha, ktorého si predstavili. Neveria v skutočného Boha. Veria len v toho Boha, ktorého si vymysleli. Povieme im, že nemôžu veriť podľa seba, svojim spôsobom, ale musia veriť v Boha skutočného. Tieto osoby obyčajne nikdy nečítajú Božie slovo.
Nad námietkami proti Cirkvi môžeme uvažovať takto: V skutočnosti tieto osoby nie sú proti Cirkvi, ale nemajú srdce otvorené pre Ježiša. Kto si otvorí srdce pre Ježiša, prijíma aj Cirkev, miluje aj Cirkev. Toto je skúsenosť. Lebo je to Ježiš, ktorý ti dá lásku k Cirkvi. Je to objektívny fakt, že keď chceme vyriešiť problém a snažíme sa nájsť nejakú motiváciu, tú osobu nikdy nepresvedčíme. Musíme ísť na koreň veci. Ak tá osoba príjme Ježiša, príjme všetko. Bude mať rada aj Cirkev so všetkými jej obmedzeniami, bolesťami, slabosťami, je to pravda. Majme radi Cirkev, aj keď je plná všelijakých slabostí. Milujme ju zo všetkých našich síl. A túto lásku nám dáva Ježiš.
Chcel by som vám povedať jednu príhodu: Bol jeden človek, riaditeľ istého francúzskeho časopisu, ktorý bojoval proti Cirkvi. Jedného dňa, počas konferencie v Argentíne spadol do bazéna bez vody a zlomil si nohu. Tam dolu sa stal zázrak, lebo sa prvýkrát modlil. On, ktorý bol predtým neveriaci, pocítil veľký pokoj, veľa bolesti, ale aj veľa radosti, lebo stretol Ježiša. Vo svojom svedectve hovorí, že Vianoce prežil v septembri, lebo vtedy sa Ježiš narodil v jeho srdci a narodila sa aj radosť. V tom momente začal milovať aj Cirkev. Hovorí: „Pochopil som, že Cirkev je môj domov, že potrebujem Cirkev“. Všetko sa stalo v tom bazéne.
Pochopili sme? Osoba, ktorá bojovala proti Cirkvi, tým, že stretla Ježiša, hneď si zaľúbila aj Cirkev. Môžem povedať, že aj ja mám rád Cirkev. Ježiš chcel Cirkev, on ju založil, dal za ňu svoju krv. V Cirkvi sú aj hriešni ľudia a ja som prvý z nich. Ježiš miluje Cirkev. Rozprávajme o Ježišovi. Osoba, ktorá skutočne prijme Ježiša, príjme aj Cirkev, osoba, ktorá neprijme Ježiša, neprijme ani Cirkev.
Ako môže človek prijať Ježiša?
Prvá vec, ktorú musí urobiť, je slúžiť mu, milovať ho, počúvať ho. Budeme sa snažiť hovoriť o evanjeliu. Ak má pochybnosti, budeme sa snažiť odpovedať pomocou evanjelia, lebo ono má odpoveď na všetky problémy, na všetky pochybnosti. Ak tá osoba odmieta autoritu Ježiša, povieme: V našom srdci môžeme rozkazovať my, ale môže rozkazovať aj Ježiš. Ak rozkazuje Ježiš, je tam poriadok a pokoj.
Niekto, kto je ženatý, môže povedať: Moja žena nechce veriť. Povieme: Otvor svoje srdce Ježišovi. Ak mu otvoríš svoje srdce, prostredníctvom teba príde spása do celej tvojej rodiny. Niekto môže namietať - ja som príliš veľký hriešnik, Ježiš ma nemôže zachrániť, nezaslúžim si to. Môžem povedať: Ježiš je väčší ako tvoj hriech, Ježiš prišiel práve pre tvoj hriech. Niekto iný môže povedať, že keď zmení život, potom bude poslúchať Ježiša a my musíme odpovedať: Jediný spôsob, ako meniť život, je nasledovať Ježiša - "Bezo mňa nemôžete nič urobiť." Jn 15,5
Zajtra sa zmením!
Poznáte ten príbeh človeka, ktorý chcel prestať piť? Sedel pred jedným pohárikom vína a takto sa modlil: „Ježiš, nebudem viac piť víno, v živote už nebudem viac piť víno, nikdy viac, to ti sľubujem, toto je posledný pohár“.
Mnohí chcú zmeniť svoj život, ale až neskôr. Odkladajú to, potom, potom, zajtra, ale nevieme, či tu zajtra ešte budeme. Nikto z nás to nevie. Kniha Sirachovcova 5,8: „Neodkladaj so svojím obrátením sa k Pánovi, ani to neodsunuj zo dňa na deň.“ Čakať a až potom sa obracať k Pánovi. Nemôžeš to odkladať zo dňa na deň. Jedno príslovie hovorí: Cesta, ktorá sa volá "Potom", vedie do mesta, ktoré sa volá "Nikdy". Musíme pozývať tohto brata alebo sestru k tomu, aby hneď prijala Ježiša.
Ďalší článok, o ktorom si povieme:
Tobiáš 13,6,7 „Keď sa k nemu obrátite celým svojím srdcom a celou svojou dušou a budete sa držať jeho pravdy, vtedy sa obráti k vám a už neskryje pred vami svoju tvár. Nuž pozrite, čo s vami urobil a oslavujte ho z plného hrdla. Velebte Pána spravodlivosti a chváľte Kráľa vekov.“
Musíme pomáhať bratovi, či sestre, aby sa obrátil k Pánovi, aby uznal, že je hriešny, neodsudzovať ho. Robme to s láskou a jemnosťou, ako to robí Duch Svätý s nami. Duch Svätý nás napomína, keď hrešíme. Diabol nie. On nás odsudzuje. Duch Svätý, naopak, ukazuje nám hriech a hovorí - Boh Ťa miluje. Boh je väčší ako hriech, a tak musíme robiť aj my. Musíme pomáhať bratom a sestrám obrátiť sa, obrátiť sa k Pánovi a na to, aby sme to robili, musíme mať lásku bez miery. Práca evanjelizátora predpokladá, že evanjelizátor má stále väčšiu a väčšiu lásku. Ten, kto chce evanjelizovať, musí mať k osobe, ktorú chce evanjelizovať, bezhraničnú lásku. Aj keď vidí jej hriechy, snaží sa ju povzbudiť. Toto je tajomstvo. Všetko robené z lásky. A v tejto láske nechávame prúdiť Kristovu lásku. Kristovu lásku bez konca. Ak idem ku Grasielle a poviem jej: „Grasiella, ty si veľká hriešnica, hovorím ti, hriešnica. Obráť sa!“ Grasiella sa asi neobráti. Možno, ale nie cezo mňa, ale cez niekoho iného. Ja jej môžem pomôcť obrátiť sa, iba keď ju mám veľmi rád. Aj keď jej poviem pravdu, treba to povedať s láskou. Zjednotiť tieto dve veci, povedať pravdu s láskou, vždy s láskou. Väčšinou robíme buď jedno, alebo druhé. Nehovoríme pravdu, alebo hovoríme pravdu, ale bez lásky. Naopak, musíme povedať pravdu, ale s láskou. Toto je tajomstvo. Pravda s láskou.
List Rimanom 13, 8-10: „Nebuďte nikomu nič dlžní, okrem toho, aby ste sa navzájom milovali: veď kto miluje blížneho, vyplnil zákon. Lebo: Nescudzoložíš! Nezabiješ! Nepokradneš! Nepožiadaš! a ktorékoľvek iné prikázanie je zahrnuté v tomto slove: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého! Láska nerobí zle blížnemu; teda naplnením zákona je láska.“
Teda jediná slabosť, ktorú musíme mať voči všetkým, je veľká láska. Ak milujeme, praktizujeme Božie slovo a nerobíme nikomu zle. Nikdy. Sv. Augustín hovorí: "Miluj a rob čo chceš." Musíme mať milujúce srdce, musíme ho očistiť od hnevu, od egoizmu, od nenávisti. Musím očistiť svoje srdce od všetkého, čo nie je láska. Nemôžem ho očistiť rukami, ale modlitbou, s pomocou Ducha Svätého a Božím slovom, aby moje srdce vedelo milovať, milovať stále všetkých. Amen.
Ďakujeme ti, Pane, že k nám hovoríš. Tvoje slovo je pravdivé, tvoje slovo je živé.
Prosíme ťa, Pane, daj nám srdce, ktoré dokáže milovať. Srdce, ktoré by vedelo milovať každého brata, sestru. Amen.
Aleluja! Aleluja! Aleluja!