Bunka

1. RAST V DÔVERNOM VZŤAHU S PÁNOM

2. RÁSŤ VO VZÁJOMNEJ LÁSKE

3. ZDIEĽAŤ JEŽIŠA A SVOJU VIERU S DRUHÝMI

4. VIESŤ K ZÁUJMU O FARNOSŤ A SLUŽBU VO FARNOSTI A V CIRKVI

5.

Dĺžka stretnutia je 90 minút. Časové vymedzenie jednotlivých častí je orientačný, aby napomohol vytvoreniu celkového časového rámca.

• spev a chvála (15 min.)
• zdieľanie (15-20 min.)
• katechéza (15-20 min.)
• čas prehĺbenia a zdieľania nad Božím slovom a katechézou (15 min.)
• informácie (5 min.)
• príhovorná modlitba (10 min.)
• modlitba za niektorého člena bunky (10 min.)

 Spev a chvála (15 min.)

Všetky bunky majú svoje stretnutia podľa rovnakých zásad. Zároveň však, každá bunka svojim jedinečným spôsobom. Stretnutia sú na rôznych miestach a v rôznom čase. Väčšinou sa stretnutia konajú v priestoroch bytu jednotlivých členov bunky. Členovia bunky sú rôzneho veku, pohlavia, zamestnania, záujmov a kultúrnej úrovne.

Každá bunka rešpektuje tri základné pravidlá:

Čítanie Božieho slova a vyučovanie kňaza pomáhajú členom bunky lepšie poznať obsah našej viery. Akonáhle zažijeme obrátenie, musíme sa čím ďalej viac oboznamovať s učením cirkvi. Máme byť kresťanmi v priamom kontakte so skutočnosťami dneška. V našich dušiach a v našich srdciach máme nechať zakoreniť a prehĺbiť poznanie kresťanskej viery. 

Ako každý živý organizmus, tak aj bunka musí rásť a rozmnožovať sa, inak riskuje, že odumrie. Vedúci musia mať za cieľ rast svojej bunky. Preto sú noví vedúci nevyhnutní. Vedúci musí rozlišovať a viesť k zodpovednosti tých, ktorí sa mu zdajú byť schopní v budúcnosti prijať úlohu vedenia bunky. Musí im dávať nahliadnuť do svojej vlastnej skúsenosti, do svojho vlastného prežívania, dať im podiel na jeho vlastnej evanjelizačnej túžbe. A tiež im ponúknuť, aby prešli formačným kurzom pre vedúcich, aby tak do hĺbky poznali metódu farských evanjelizačných buniek.

Vzájomná pomoc upevňuje puto spoločenstva nerozlučným spôsobom. Nemyslí sa len na to - prejaviť pomoc, ale mať odvahu a pokoru požiadať druhého o pomoc a prijať od neho, keď to bude potrebné i materiálnu pomoc. Každý z nás vie pomôcť a zároveň každý z nás je na pomoc odkázaný. Spoločenstvo ponúka prostredie, kde človek môže prijímať pomoc a aj ju poskytovať.

Návrhy:

Cirkev je živým organizmom a nie organizáciou. Cieľom evanjelizácie nie je len priviesť k Ježišovi ale tiež napomôcť zostať v spoločenstve s Ním. Bunka otvára k službe blížnemu v konkrétnej situácii, pre konkrétnych ľudí. Možností ako slúžiť vo farnosti je veľmi veľa. Bunka tiež pomáha konkrétnej osobe rozlíšiť spôsob služby. Prvou službou je eucharistická adorácia. Jedna hodina, počas ktorej Pánovi člen bunky predstaví osobne svoj oikos, svoju bunku, farské spoločenstvo a jeho pastiera.

Návrhy:

Zdieľanie sa s členmi bunky, ktorého sme účastní v druhej polovici stretnutia bunky nám dovoľuje pochopiť rozličné spôsoby, ktorými Boh hovorí do srdca každého člena. Naučiť sa "zdieľať Ježiša" nám môže pomôcť vnímať Ježiša ako živého Boha a posilňuje to našu vieru. "Zdieľať Ježiša" nás poháňa robiť a žiť to, čo hovoríme. Rozpoznanie Ježišovej prítomnosti v životoch ostatných členov bunky sa stáva okamihom silného vzájomného rastu a kresťanskej formácie. 

Návrhy:

Druhým cieľom je rast vo vzájomnej láske, pretože bratská láska je prejavom lásky Boha a Jeho prítomnosti uprostred nás.

Navrhované postoje:

Bunka je malá skupina ľudí v ustavičnom raste a rozmnožovaní, vrámci ktorej existuje vzťah k oikos (Oikos je spoločenstvo ľudí, s ktorými máme pravidelné vzťahy a ktorých sme pozvaní evanjelizovať). Bunka má za cieľ evanjelizovať, formovať učeníkov a s láskou slúžiť skrze bežné každodenné vzťahy. Podobne ako biologická bunka, ktorá je schopná prežiť len ak je živená, bunka rastie a rozmnožuje sa, aj farská bunka žije vtedy, keď je živená - jej členovia sú neustále formovaní, rastie - prijíma nových členov a rozmnožuje sa - z jednej bunky vznikajú dve. V tomto je jej vitalita a radosť.