Rast v dôvernosti s Pánom znamená:
- vyhradiť si čas na modlitbu
- čítať a rozjímať Božie slovo
- vytvoriť puto medzi modlitbou a životom, medzi Slovom a životom
- vnútorne žiť s Duchom Svätým, byť s ním zjednotený a na ňom závislý
- naučiť sa žiť morálny rozmer Ježišovho učenia, vyjadreného prostredníctvom učiteľského úradu Cirkvi
Rast v dôvernom vzťahu s Pánom je v bunke umožnený modlitbou, načúvaním Božiemu slovu, katechézou kňaza a vzájomným zdieľaním členov v bunke.
Navrhované postoje:
- odhodlane, so všetkou vážnosťou vykročiť na cestu duchovného rastu
- pomocou duchovného sprevádzania hľadať Božiu vôľu
- s vierou prijať radostné aj obtiažne situácie, ktoré sú súčasťou duchovného rastu
- rast k svätosti prežívať ako súčasť spoločenstva a zároveň aj ako vec osobnú
- mať jasno v tom, že stať sa svätým je celoživotná cesta
"Pozývam každého kresťana, nech sa už nachádza na akomkoľvek mieste a v akejkoľvek situácii na nové osobné stretnutie s Ježišom Kristom, alebo aspoň ochotne nechať sa stretnúť; na každodenné, neprestajné hľadanie Krista. Niet dôvodu na to, aby si niekto myslel, že takéto stretnutie nie je preňho, pretože "nikto nie je vylúčený z radosti, ktorú daruje Pán". Toho, ktorý je ochotný riskovať, Pán nesklame, a keď niekto čo len malým krôčikom vykročí ku Kristovi zistí, že on ho už očakával s otvoreným náručím." (EG §3)
"Kto sa oddá Pánovi, je s ním jeden Duch." (1 Kor 6,17)
"Tento ideál dokonalosti nie je možné vysvetľovať ako nejakú mimoriadnu cestu uskutočniteľnú pre niekoľko "géniov" svätosti. Cesty svätosti sú rôzne a uspôsobené povolaniu každého človeka. Ďakujem Pánovi, že mi v posledných rokoch doprial blahorečiť a kanonizovať mnoho kresťanov, medzi nimi aj mnoho laikov, ktorí sa posväcovali v tých najobyčajnejších okolnostiach všedného života. Nastal čas, kedy je treba všetkým pokrsteným presvedčivo predložiť túto vysokú mieru" bežného kresťanského života." (NMI § 31)